Open access e-knihy

Permanentní URI k tomuto záznamuhdl:1234/51

Procházet

Nyní se zobrazuje 1 - 5 z 5

Autorské právo na školách
(Ústav informácií a prognóz školstva, 2012) Adamová, Zuzana; Škreko, Anton
Kniha Autorské právo v školách je na Slovensku ojedinelý projekt zameraný na aplikáciu autorského práva konkrétnou profesijnou skupinou. Cieľovou skupinou sú primárne pedagógovia, obsiahnuté informácie je však možné aplikovať aj na vedeckovýskumných pracovníkov a iných tvorivých zamestnancov školy, ako aj v škole samotnej. Osobitne je však kniha zameraná aj na žiakov a študentov. Pokiaľ ide o žiakov stredných a základných škôl, nepredpokladáme, že vzhľadom na náročnosť autorskoprávnej problematiky, budú publikáciu priamo využívať. Obsah by im však mal byť sprostredkovaný práve prostredníctvom učiteľov, pedagógov a lektorov. Kniha je však využiteľná aj v rámci vysokoškolského vzdelávania, napríklad ako podporný materiál na študijné predmety ako metodológia vedeckej práce, základy práva (pre neprávnikov), audiovizuálna, fotografická, printová, reklamná, rozhlasová a iná tvorba (v rámci mediálnej komunikácie), žurnalistika, kreatívne podnikanie a mnohé ďalšie. Našim cieľom je, okrem iného, poskytnúť radu a návod na pochopenie toho, ako autorské právo vo všeobecnosti funguje a aké sú rozličné možnosti pri používaní chráneného obsahu. K tomu vyzýva aj UNESCO v súvislosti s otvorenými zdrojmi vzdelávania. Tejto téme sa tiež osobitne venujeme z dôvodu, že autorskoprávna ochrana a otvorený prístup k autorským dielam sa nemusia nevyhnutne vylučovať. Vzťahu otvorených zdrojov vzdelávania a autorskému právu nebola na našom území doposiaľ venovaná osobitná pozornosť, a preto aj z tohto dôvodu považujeme knihu za prelomovú. Všeobecne však považujeme za potrebné zvyšovanie povedomia o autorskom práve, ktoré slúži ako nástroj podpory a ochrany kreativity. I keď digitálne prostredie do veľkej miery mení postavenie, vnímanie a funkcie autorského práva, autorské právo naďalej plní významnú úlohu na ochranu tvorby. Tak ako považujeme za nevyhnutné viesť deti od útleho veku ku kreativite, tak je nemenej dôležité viesť ich od základných škôl aj k ochrane práv tretích osôb, autorských práv nevynímajúc. Je potrebné, aby pedagógovia osvojené vedomosti z autorského práva odovzdali svojim žiakom a študentom, avšak, aby aj dôsledne vyžadovali ich dodržiavanie.
Jak se vyhnout plagiátorství - příručka pro studenty
(Karolinum, 2021-01) Foltýnek, Tomáš a kol.
V této příručce si ukážeme, jak správně pracovat s literárními zdroji neboli prameny, ze kterých vycházíte při psaní seminárek, závěrečných prací a dalších akademických textů. Vlastně všude, kde používáte poznatky svých předchůdkyň a předchůdců. Sami víme, že někdy je lákavé ulehčit si práci. Zvlášť když někdo naprosto dokonale formuloval přesně to, co chceme říct, nebo když nás tlačí čas. To je velmi zrádné. Ukazuje se, že i roky po ukončení studia může být taková věc odhalena. Samozřejmě, k dodržování akademické etiky vás nemůže donutit žádná příručka. V této příručce se dozvíte kde vzít vlastní myšlenky jak správně citovat různé zdroje co přesně se považuje za plagiátorství jak se vyhnout různým formám plagiátorství příklady (ne)slavných plagiátů o třech O proti plagiátorství a na závěr i pár tipů, jak nespadnout do časového presu
The online manifesto : Being Human in a Hyperconnected Era
(Springer Cham Heidelberg New York Dordrecht London, 2015) Floridi, Luciano
On the 8th of February 2013, The Onlife Manifesto1 was released at an inaugural event held in Brussels by DG Connect, the European Commission Directorate General for Communications Networks, Content & Technology.2 The Manifesto was the outcome of the work of a group of scholars, organised by DG Connect, which I had the privilege to chair: Stefana Broadbent, Nicole Dewandre, Charles Ess, Jean-Gabriel Ganascia, Mireille Hildebrandt, Yiannis Laouris, Claire Lobet-Maris, Sarah Oates, Ugo Pagallo, Judith Simon, May Thorseth, and Peter-Paul Verbeek. During the previous year, we had worked quite intensely on a project entitled The Onlife Initiative: concept reengineering for rethinking societal concerns in the digital transition.3 We decided to adopt the neologism “onlife” that I had coined in the past in order to refer to the new experience of a hyperconnected reality within which it is no longer sensible to ask whether one may be online or offline. Also thanks to a series of workshops organised by DG Connect, we had investigated the challenges brought about by the new digital technologies. We had debated the impact that ICTs are having on human life, and hence how one may re-engineer key concepts—such as attention, ownership, privacy, and responsibility—that are essential in order to gain the relevant and adequate framework within which our onlife experience may be understood and improved. In the course of our investigations, we soon realised that the output of our efforts would have been more fruitful by summarising it in a short document—which soon became known as The Onlife Manifesto—and a series of short commentaries 1 For the English electronic version and the translations of the Manifesto in French, German and Italia, please visit http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/onlife-manifesto. 2 DG Connect manages The Digital Agenda of the EU. For further information see http://ec.europa. eu/digital-agenda/en/inaugural-event. 3 The website of the project is available at http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/onlife-initiative.2 L. Floridi (volunteered by some of us) and longer essays (contributed by each of us) that would explain and position The Manifesto within the current debates on Information and Communication Technologies (ICTs). The inaugural event represented the official opening of the public discussion of our work. Many more public meetings and international presentations followed.4 As a result, this book is actually a synthesis of the research done in 2012 and the feedback received in 2013. The book is organised in such a way as to give priority to The Onlife Manifesto. This is the document around which the rest of the book revolves. It is followed by eight short commentaries by Ess, my self, Ganascia, Hildebrandt, Laouris, Pagallo, Simon, and Thorseth. The next chapter is the background document. This contains the material that was used to start and frame the conversations during the initial phases of the project. There follow 12 chapters. In them, members of the group, myself included, have presented some of the ideas that guided our contribution to the Manifesto. Although each chapter may be read independently of the rest of the book, it is a modular part of the scaffolding that led to the Manifesto. A short conclusion, which is more a “to be continued”, ends the book. In terms of authorship, any material that is not explicitly attributed to some author is to be attributed to the whole group, as a collaborative work, endorsed by each of us. So much for the outline of the project. I shall not add any further details because these can be found in the background document. In terms of an overview of the book’s contents, in the following pages we argue that the development and widespread use of ICTs are having a radical impact on the human condition. More specifically, we believe (see the Preface that introduces The Manifesto) that ICTs are not mere tools but rather environmental forces that are increasingly affecting: 1. our self-conception (who we are); 2. our mutual interactions (how we socialise); 3. our conception of reality (our metaphysics); and 4. our interactions with reality (our agency). In each case, ICTs have a huge ethical, legal, and political significance, yet one with which we have begun to come to terms only recently. We are also convinced that the aforementioned impact exercised by ICTs is due to at least four major transformations: a. the blurring of the distinction between reality and virtuality; b. the blurring of the distinction between human, machine and nature; c. the reversal from information scarcity to information abundance; and d. the shift from the primacy of stand-alone things, properties, and binary relations, to the primacy of interactions, processes and networks. The impact summarised in (1)–(4) and the transformations behind such an impact, listed in (a)–(d), are testing the foundations of our philosophy, in the following 4 For a description see http://ec.europa.eu/digital-agenda/onlife-news. Other meetings are listed here: https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/past-meetings.Introduction 3 sense. Our perception and understanding of the realities surrounding us are necessarily mediated by concepts. These work like interfaces through which we experience, interact with, and semanticise (in the sense of making sense of, and giving meaning to), the world. In short, we grasp reality through concepts, so, when reality changes too quickly and dramatically, as it is happening nowadays because of ICTs, we are conceptually wrong-footed. It is a widespread impression that our current conceptual toolbox is no longer fitted to address new ICT-related challenges. This is not only a problem in itself. It is also a risk, because the lack of a clear conceptual grasp of our present time may easily lead to negative projections about the future: we fear and reject what we fail to semanticise. The goal of The Manifesto, and of the rest of the book that contextualises, is therefore that of contributing to the update of our conceptual framework. It is a constructive goal. We do not intend to encourage a philosophy of mistrust. On the contrary, this book is meant to be a positive contribution to rethinking the philosophy on which policies are built in a hyperconnected world, so that we may have a better chance of understanding our ICT-related problems and solving them satisfactorily. Redesigning or reengineering our hermeneutics, to put it more dramatically, seems essential, in order to have a good chance of understanding and dealing with the transformations in (a)–(d) and hence shape in the best way the novelties in (1)–(4). It is clearly an enormous and ambitious task, to which this book can only aspire to contribute
Sprievodca licenciami Creative Commons
(2021-06) Austin, Ellen a kol.
Táto príručka „Sprievodca [nielen] licenciami Creative Commons pre autorov monografií z oblasti humanitných a spoločenských vied“ je slovenský upravený preklad príručky: Austin, Ellen & Milloy, Caren & Stone, Graham & Baker, James & Eve, Martin & Priego, Ernesto. (2013). Guide to Creative Commons for humanities and social science monograph authors (https://www.researchgate.net/publication/ 266734689_Guide_to_Creative_Commons_for_humanities_and_social_science_monograph_authors), sprístupnenej pod licenciou Creative Commons Attribution 3.0 Unported License CC BY. Tento sprievodca skúma obavy, ktoré výskumníci, učené spoločnosti a vydavatelia verejne vyjadrili na hodine otázok v Dolnej snemovni a v Snemovni lordov, ako aj obavy, ktoré sformulovali vedci zapojení do projektu OAP-EN-UK [Open Access Publishing in European Networks]. Zároveň sme identifikovali najčastejšie otázky a pripravili odpovede, ktoré posudzovali odborníci vrátane expertov zo spoločnosti Creative Commons. Naším cieľom bolo vytvoriť príručku, ktorá by bola re-levantná a užitočná pre akade-mických pracovníkov, ktorí sa denne musia rozhodovať, ako a kde publikovať, preto jej editormi sú aktívni vedci a výskumníci.
Sprievodca svetom vedeckého publikovania (2. vydanie - 2023)
(Vydavateľstvo otvorenej vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava, 2023) Dobbersteinova, Jitka; Hudecova, Simona; Stozicka, Zuzana
Efektívna komunikácia je kľúčová pre pokrok vedy aj spoločnosti. Publikovať výsledky vedeckej práce tak, aby boli dôveryhodné, viditeľné uprostred informačnej záplavy a dostupné pre každého, kto by ich mohol potrebovať, je pre niekoho ľahké, kým pre iného ťažšie než výskum samotný. Najmä začínajúci vedeckí pracovníci mávajú problémy zorientovať sa v zložitej, zvláštnej a občas nelogickej krajine vedeckého publikovania, formovanej rôznorodosťou vedných odborov, historickými rozhodnutiami, vývojom technických prostriedkov, finančnými tlakmi, kompromismi, ale aj nepredstaviteľným objemom dobrovoľnej práce, ktorú autori, recenzenti a mnoho editorov vkladajú do systému bez nároku na honorár. Tí, ktorí nemali šťastie na rozhľadeného mentora, môžu prijať pomocnú ruku knihovníka-publikačného poradcu. Sprievodca svetom vedeckého publikovania prevedie čitateľa od úsvitu prvých vedeckých časopisov až po najnovšie otvorené publikačné platformy. Sleduje cestu vedeckého článku od koncepcie a písania, cez hľadanie správneho časopisu a úskalia recenzného konania, až po publikovanie, hodnotenie vedy, manažment elektronických informačných zdrojov a víziu budúcnosti knižníc v digitálnom veku.