Externé zdroje
Stálý URI pro tuto komunituhdl:1234/13
Procházet
20 výsledky
Search Results
Záznam King Who Lives Everything(NGO n.o., 2023) Ďurec, Róbert"The King Who Lives Everything" takes you on a journey where a powerful monarch confronts the limitations of his rule and discovers profound truths about life, death, and the essence of being. Experience the emotional highs and lows as the king grapples with the consequences of his actions and seeks redemption.Záznam Kráľ, ktorý všetkého má(NGO n. o., 2023) Ďurec, RóbertKráľ, ktorý všetkého má, je príbeh o kráľovi, ktorý mal všetko hmotné, ale na niečo zabudol. Zabudol žiť. Uvedomil si to až v okamihu, keď zomiera. Vydáva sa na cestu a hľadá zmysel svojho života. V knihe nájdete mnoho myšlienok a postrehov, ktoré pri svojom hľadaní objavil. Táto malá útla knižka je ideálna pre dospelých - je iba na 15 minút čítania. Kniha vyhrala 2. miesto v súťaži Kniha Horného Považia 2023 v kategórii Beletria.Záznam Sprievodca licenciami Creative Commons(2021-06) Austin, Ellen a kol.Táto príručka „Sprievodca [nielen] licenciami Creative Commons pre autorov monografií z oblasti humanitných a spoločenských vied“ je slovenský upravený preklad príručky: Austin, Ellen & Milloy, Caren & Stone, Graham & Baker, James & Eve, Martin & Priego, Ernesto. (2013). Guide to Creative Commons for humanities and social science monograph authors (https://www.researchgate.net/publication/ 266734689_Guide_to_Creative_Commons_for_humanities_and_social_science_monograph_authors), sprístupnenej pod licenciou Creative Commons Attribution 3.0 Unported License CC BY. Tento sprievodca skúma obavy, ktoré výskumníci, učené spoločnosti a vydavatelia verejne vyjadrili na hodine otázok v Dolnej snemovni a v Snemovni lordov, ako aj obavy, ktoré sformulovali vedci zapojení do projektu OAP-EN-UK [Open Access Publishing in European Networks]. Zároveň sme identifikovali najčastejšie otázky a pripravili odpovede, ktoré posudzovali odborníci vrátane expertov zo spoločnosti Creative Commons. Naším cieľom bolo vytvoriť príručku, ktorá by bola re-levantná a užitočná pre akade-mických pracovníkov, ktorí sa denne musia rozhodovať, ako a kde publikovať, preto jej editormi sú aktívni vedci a výskumníci.Záznam Jak se vyhnout plagiátorství - příručka pro studenty(Karolinum, 2021-01) Foltýnek, Tomáš a kol.V této příručce si ukážeme, jak správně pracovat s literárními zdroji neboli prameny, ze kterých vycházíte při psaní seminárek, závěrečných prací a dalších akademických textů. Vlastně všude, kde používáte poznatky svých předchůdkyň a předchůdců. Sami víme, že někdy je lákavé ulehčit si práci. Zvlášť když někdo naprosto dokonale formuloval přesně to, co chceme říct, nebo když nás tlačí čas. To je velmi zrádné. Ukazuje se, že i roky po ukončení studia může být taková věc odhalena. Samozřejmě, k dodržování akademické etiky vás nemůže donutit žádná příručka. V této příručce se dozvíte kde vzít vlastní myšlenky jak správně citovat různé zdroje co přesně se považuje za plagiátorství jak se vyhnout různým formám plagiátorství příklady (ne)slavných plagiátů o třech O proti plagiátorství a na závěr i pár tipů, jak nespadnout do časového presuZáznam CDA 2018 : Trvalá udržateľnosť a perspektívy ďalšieho rozvoja LTP archívov(CDA, 2018-11-08) Centralny datovy archivDlhodobé uchovávanie rozsiahlych digitálnych zbierok informačných prameňov pribudlo v ostatných rokoch do štandardného portfólia kompetencií pamäťových inštitú- cií. Knižnice sa úspešne vyrovnávajú s revolučnými zmenami v informačných procesoch a technológiách, preberajú nové zodpovednosti a ponúkajú riešenia aktuálnych výziev. Univerzitná knižnica v Bratislave v rokoch 2012 – 2014 realizovala v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti národný projekt Centrálny dátový archív (CDA) zameraný na dlhodobé uchovávanie kultúrneho obsahu. Štyri roky úspešnej prevádzky boli popri praktických skúsenostiach príležitosťou na hlbší prienik do problematiky digitálnej archivácie vrátane formulácie konkrétnych problémov a tém na riešenie. Tomu zodpovedalo aj zameranie našich vedeckých konferencií. Té- mou 1. ročníka medzinárodnej konferencie CDA 2016 (UKB, Bratislava, 10. 11. 2016) boli Formátové výzvy LTP. 2. ročník medzinárodnej konferencie CDA 2017 (UKB, Bratislava, 9. 11. 2017) bola zameraná na Výmenu skúseností z prevádzky a budovania LTP archívov. V roku 2019 vyvrcholí päťročný cyklus prevádzky a prvá fáza udr- žateľnosti projektu CDA. Požiadavka na trvalé zabezpečenie prevádzky a dlhodobo udržateľného rozvoja CDA vyplýva zo samotnej povahy projektu a hodnoty chránené- ho obsahu a stáva sa naliehavou témou strategického plánovania. Aj preto sa program konferencie CDA 2018 upriamil na trvalú udržateľnosť a perspektívy rozvoja LTP archívov a poskytol priestor na prezentácie stavu a zámerov v danej oblasti vo všetkých krajinách V4 – v Čechách, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Našim cieľom bolo prispieť k úrovni poznania v danej oblasti formou vybraných nosných príspevkov a tiež prostredníctvom diskusií a výmeny praktických aj teoretických poznatkov a názorov v medzinárodnom kontexte. Pozornosť, ktorú touto formou venujeme témam dlhodobej ochrany „digitálnych“ znalostí je systematickým príspevkom k napĺňaniu ambície Univerzitnej knižnice v Bratislave, najstaršej vedeckej kniž- nice na Slovensku, v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti. Dnes možno konštatovať, že aj vďaka konferencii sa na pôde Univerzitnej knižnice v Bratislave založili dobré základy budúcej systematickej a dlhodobej spolupráce zainteresovaných expertov a inštitúcií. Tretí ročník medzinárodnej konferencie CDA 2018: Trvalá udržateľnosť a perspektívy rozvoja LTP archívov sa uskutočnila dňa 8. 11. 2017 v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Príspevky sú v zborníku zoradené v poradí podľa programu konferencie. Konferencia s medzinárodnou účasťou sa už tradične konala v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2018, ktorého zámerom je zlepšiť vnímanie vedy a techniky v povedomí celej spoločnosti, popularizovať a prezentovať ich, informovať verejnosť o poznatkoch vedy a techniky a o nutnosti podporovať vedu a techniku, ktoré sú základom hospodárskeho a spoločenského pokroku a prispievajú k riešeniu globálnych problémov a výziev. Je pre nás cťou, že Univerzitná knižnica v Bratislave mohla vý- znamnou mierou prispieť k úspešnému priebehu Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2018 prostredníctvom pracovného stretnutia významných expertov z oblasti dlhodobého uchovávania digitálneho obsahu v podobe medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa za uplynulé tri roky už stala neodmysliteľnou platformou na výmenu skúseností v tejto oblasti.Záznam CDA 2017 : Výmena skúseností z prevádzky a budovania LTP archívov(CDA, 2017-11-09) Centralny datovy archivPrevádzka a rozvoj systémov na spoľahlivú dlhodobú archiváciu digitálneho obsahu patrí k aktuálnym úlohám pamäťových inštitúcií. Je to logické pokračovanie tradič- ných procesov tvorby, ochrany a sprístupňovania hmotných informačných prameňov a artefaktov, inšpiruje sa nimi a zároveň posúva hranice možností poskytovania služieb pre digitalizovanú spoločnosť. Presun ťažiska pozornosti z oblasti digitalizácie na oblasť správy digitálnych objektov je prirodzený a naliehavý aj z dôvodu masívneho ná- stupu pôvodných digitálnych prameňov. Sprevádza ho množstvo nových teoretických a metodologických a už aj praktických problémov, ktoré sa objavujú vďaka prvým prevádzkovým skúsenostiam so systémami dlhodobej archivácie. Procesy produkcie a ochrany digitálnych objektov nie sú izolované, prirodzene na seba nadväzujú a navzájom sa ovplyvňujú. Rozhodujúci význam pre trvalo udržateľný rozvoj systémov LTP má štandardizácia, počnúc makroštruktúrou modelu OAIS až po mikroštruktúru metaúdajov vrátane zachytenia technologických detailov digitalizácie a manipulácie s údajmi. Dôveryhodná dlhodobá digitálna archivácia si vyžaduje čoraz hlbší pohľad na samotný predmet ochrany – digitálne objekty, ich formálne a obsahové vlastnosti a tiež na ich potenciál z hľadiska dlhodobého prežitia. Rôznorodosť formátov, štruktúr a množstvo archivovaných údajov kladie zvýšené nároky pri tvorbe archivačných balíkov, ktorá zahŕňa verifikáciu, obohacovanie a často aj konverziu a agregáciu údajov do prijateľnej formy. Osobitnou kapitolou LTP procesov je manipulácia a logistika narábania s údajmi. Zahŕňa problematiku pamäťových médií, prenosu údajov a ich organizácie, kontroly a spôsobu uloženia ako aj pracovných postupov spracovania. Práve tu sú neoceniteľné skúsenosti z praxe. Univerzitná knižnica v Bratislave prijala na konci roku 2011 výzvu Operačného programu Informatizácia spoločnosti a v rokoch 2012 – 2014 realizovala národný projekt Centrálny dátový archív (CDA) na dlhodobé uchovávanie kultúrneho obsahu. Analytická príprava, technologická realizácia a implementácia proprietárneho LTP systému vyústila už koncom roku 2012 do vkladu prvého archívneho balíka, dnes, na sklonku roku 2017 má za sebou CDA 3 roky reálnej, náročnej, ale aj úspešnej prevádzky. Obdobné zámery a úspechy zaznamenávame aj v susedných krajinách, v Českej republike, Maďarsku či Poľsku. Cieľom organizátorov konferencie CDA´2017 je prispieť v medzinárodnom kontexte k úrovni poznania v danej oblasti formou prezentácií a diskusií a výmeny praktických a teoretických poznatkov a názorov. Pozornosť, ktorú touto formou venujeme témam dlhodobej ochrany „digitálnych“ znalostí je zároveň príspevkom k napĺňaniu ambície Univerzitnej knižnice v Bratislave v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti a pokračovaním systematickej a dlhodobej spolupráce zainteresovaných expertov a inštitúcií. Druhý ročník medzinárodnej konferencie CDA 2017: Výmena skúseností z prevádzky a budovania LTP archívov sa uskutočnila dňa 9. 11. 2017 v Univerzitnej knižnici v Bratislave.Príspevky sú v zborníku zoradené v poradí podľa programu konferencie. Konferencia s medzinárodnou účasťou sa konala pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2017. Cieľom týždňa vedy a techniky na Slovensku je zlepšiť vnímanie vedy a techniky v povedomí celej spoločnosti, popularizovať a prezentovať ich, informovať verejnosť o poznatkoch vedy a techniky a o nutnosti podporovať vedu a techniku, ktoré sú základom hospodárskeho a spoločenského pokroku a pomáhajú riešiť globálne problémy a výzvy. Sme radi, že Univerzitná knižnica v Bratislave pri tejto príležitosti prispela významnou mierou – zorganizovaním medzinárodnej konferencie za účasti významných expertov k téme dlhodobého uchovávania digitálneho obsahu, ktorá sa stala stabilnou platformou na výmenu skúseností v tejto oblasti pre pamäťové inštitúcie nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách.Záznam CDA 2016 : Formátové výzvy LTP(CDA, 2016-11-10) Centralny datovy archivTrvalé a spoľahlivé uchovávanie a sprístupňovanie informácií, poznatkov a skutočností v najrôznejších formách, ktoré je základným a prirodzeným poslaním pamäťových inštitúcií, nadobudlo v ostatných rokoch nový virtuálny a globálny rozmer. Digitalizácia obsahu, elektronizácia komunikácie a kybernetizácia spracovania údajov predstavujú nové výzvy najmä pre depozitné knižnice a archívy, ako aj mnohých ďalších aktérov v uvedenej oblasti. Dôveryhodná dlhodobá digitálna archivácia je štandardizovaný súbor organizačných, procesných a technologických predpokladov a opatrení na zabezpečenie dlhodobej ochrany digitálnych objektov a dátových štruktúr. Univerzitná knižnica v Bratislave prijala v závere roka 2011 výzvu Operačného programu Informatizácia spoločnosti, a v rokoch 2012 – 2014 realizovala národný projekt Centrálny dátový archív (CDA) na dlhodobé uchovávanie kultúrneho obsahu. Analytická príprava vyústila už koncom roku 2012 do vkladu prvého archívneho balí- ka. Dnes, na sklonku roku 2016, má za sebou CDA dva roky reálnej, náročnej, ale aj úspešnej prevádzky. Informačné systémy pre dlhodobú archiváciu sa dnes opierajú najmä o konsolidovaný súbor noriem, odporúčaní a príkladov dobrej praxe. Rutinná prax však spravidla na dennej báze prináša so sebou aj nové problémy, ktoré sú zároveň výzvou pre nové skúsenosti. Fenomén digitálnych údajov, objektov a štruktúr nie je uzavretou záležitosťou, vyvíja a mení sa v čase vďaka výskumnej a vývojovej tvorivosti, súbežne s rozvojom technológií a nárastom požiadaviek praxe. Je aktuálnym predmetom experimentov, výskumu a vývoja, na ktorý treba reagovať aj v komplexných súvislostiach a špecifických požiadavkách dlhodobej dôveryhodnej archivácie. Osobitnou a mimoriadne zaujímavou témou v uvedenej oblasti sú digitálne formáty, ktoré vo svojej dnes už „historickej“ rozmanitosti a súčasnej dynamike vyžadujú priebežnú pozornosť a odpovedajúcu odozvu v prevádzke, a najmä pri rozvoji dôveryhodných LTP systé- mov. Formátová politika, resp. stratégia je neodmysliteľnou súčasťou prevádzkovej dokumentácie dôveryhodného dlhodobého archívu. Jej vytvorenie predpokladá na jednej strane hlbokú znalosť vnútorných atribútov digitálnych entít, a na druhej strane dostatok praktických skúseností, vrátane komplexného pohľadu na doterajší a anticipovaný ďalší vývoj v danej oblasti. Cieľom organizátorov konferencie CDA 2016: Formátové výzvy LTP je prispieť k úrovni poznania v danej oblasti formou vybraných nosných príspevkov, a tiež prostredníctvom diskusií a výmeny praktických a teoretických poznatkov a názorov v medzinárodnom kontexte. Pozornosť, ktorú touto formou venujeme témam dlhodobej ochrany „digitálnych“ znalostí je zároveň príspevkom k napĺňaniu ambície Univerzitnej knižnice v Bratislave, najstaršej vedeckej knižnice na Slovensku, v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti. Veríme, že aj vďaka konferencii na pôde Univerzitnej knižnice v Bratislave vznikne iniciatíva budúcej systematickej a dlhodobej spolupráce zainteresovaných expertov a inštitúciíZáznam Informačná bezpečnosť a GDPR z pohľadu tvorcu knižnično-informačného systému(ITLib, 2019) Andrejcikov, Andrej; Piskula, Libor; Gabrisova, HenrietaS nárastom počtu technologických zariadení, ktoré nás postupne obklopujú, si stále častejšie kladieme otázky tý- kajúce sa bezpečnosti či ochrany – bezpečnosti dát, ochrany našich osobných údajov, bezpečnosti informačných systémov, bezpečnosti našej komunikácie, bezpečnosti technológií, ktoré používame a ďalšie otázky, ktoré sú- visia s našou každodennou interakciou s týmito zariadeniami a technológiami. Informačná bezpečnosť je oblas- ťou poznania, ktorá obsahuje pojmy „Počítačová bezpečnosť”1 a „Bezpečnosť systémov na spracovanie informácií.”2 Otázkou je, či a akým spôsobom sa táto oblasť dotýka aj knižníc a informačných systémov, ktoré knižnice používajú k automatizácii vlastných procesov, od obstarávania fondov, zabezpečenie služieb, až po ich sprostredkovanie používateľom. Informácie o zdrojoch poznania sú predsa verejne dostupné, alebo by aspoň mali byť voľne dostupné. Tak prečo riešiť počítačovú bezpečnosť v knižniciach? Na tieto, ale aj viaceré ďalšie otázky spojené hlavne s ochranou osobných údajov, sa pokúsime odpovedať v nasledujúcich riadkoch. Oboznámime sa so základnou terminológiou, zhrnieme si základné ciele, ktoré aplikovaním počítačovej bezpečnosti do našej činnosti sledujeme, ale aj nevyhnutné kroky a opatrenia, ktoré k tomu musíme vykonať. Zároveň upozorníme aj na niektoré riziká, na ktoré by sme v tejto súvislosti nemali zabúdať. Keďže uplynul takmer rok od chvíle, kedy bolo v krajinách Európskej únie zavedené do praxe Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov3, známe pod akronymom „GDPR”, tak sa pokúsime zhodnotiť tento process z pohľadu tvorcu knižnično-informačného systému. Čo je nevyhnutné v systéme implementovať, aby bol v súlade s týmto nariadením a čo je ešte možné pri dodržaní nariadenia GDPR v systéme automatizovať.Záznam Perzistentné identifikátory digitálnych informačných entít – štandardy, vybrané systémy a aktuálne trendy v kontexte vedeckej komunikácie(ITLib, 2019) Jedlickova, LubicaJasná identifikácia informačnej entity je v kontexte rýchlej a efektívnej komunikácie nevyhnutnosťou. V rôznych informačných procesoch sú informačné objekty reprezentované symbolickými znakovými reťazcami – identifikátormi. Globálny charakter komunikácie spojil požiadavku jednoznačnosti a jedinečnosti identifikátora s ďalšími požiadavkami – systémovou nezávislosťou a použiteľnosťou naprieč systémami (interoperabilita), trvalým charakterom (perzistenosť) a možnosťou ďalšieho rozširovania (extenzibilita). Dôležité je aj jednoduché použitie v čo najširšom prostredí. Aktuálne tieto požiadavky reprezentujú dva platformovo nezávislé systémy, ktoré vznikli na pôde neziskových organizácií a získali globálnu autoritu – identifikátory DOI a ORCID.Záznam Sprievodca svetom vedeckého publikovania (2. vydanie - 2023)(Vydavateľstvo otvorenej vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava, 2023) Dobbersteinova, Jitka; Hudecova, Simona; Stozicka, ZuzanaEfektívna komunikácia je kľúčová pre pokrok vedy aj spoločnosti. Publikovať výsledky vedeckej práce tak, aby boli dôveryhodné, viditeľné uprostred informačnej záplavy a dostupné pre každého, kto by ich mohol potrebovať, je pre niekoho ľahké, kým pre iného ťažšie než výskum samotný. Najmä začínajúci vedeckí pracovníci mávajú problémy zorientovať sa v zložitej, zvláštnej a občas nelogickej krajine vedeckého publikovania, formovanej rôznorodosťou vedných odborov, historickými rozhodnutiami, vývojom technických prostriedkov, finančnými tlakmi, kompromismi, ale aj nepredstaviteľným objemom dobrovoľnej práce, ktorú autori, recenzenti a mnoho editorov vkladajú do systému bez nároku na honorár. Tí, ktorí nemali šťastie na rozhľadeného mentora, môžu prijať pomocnú ruku knihovníka-publikačného poradcu. Sprievodca svetom vedeckého publikovania prevedie čitateľa od úsvitu prvých vedeckých časopisov až po najnovšie otvorené publikačné platformy. Sleduje cestu vedeckého článku od koncepcie a písania, cez hľadanie správneho časopisu a úskalia recenzného konania, až po publikovanie, hodnotenie vedy, manažment elektronických informačných zdrojov a víziu budúcnosti knižníc v digitálnom veku.