Digitálny repozitár ako objekt

Abstract

Prvotný námet smerujúci ku vzniku predloženého článku sa opiera o nedávno riešený praktický problém, resp. úlohu, ktorá vyplynula z aktívnej prevádzky inštitucionálneho repozitára Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied na Žilinskej univerzite v Žiline (ďalej len KMKD). Výskumu digitálnych priestorov a digitálnych objektov sa aktívne venujeme na tomto pracovisku už dlhší čas. Teoretické i praktické jadro problematickej témy sme spracovali formou prípadovej štúdie, v ktorej sme vzniknutý problém analyzovali, pričom sme sa pokúsili i načrtnúť možné riešenie. Podstata štúdie spočíva primárne v návrhu efektívneho riešenia migrácie systému digitálneho repozitára ako celku. Predmetný digitálny repozitár sme plánovali z viacerých bezpečnostných dôvodov aktualizovať, čo vyústilo napokon do nutnosti migrácie jednotlivých jeho súčastí do úplne nového, modernejšieho prostredia. Svojou povahou tento systém napĺňal funkčné kritériá inštitucionálneho repozitára využívajúceho slobodný software DSpace vo verzii 6.2. V našom článku budeme nazerať na digitálny repozitár, založený na DSpace, ako na funkčný celistvý objekt. Jeho imanentnou súčasťou sú, okrem iného, i digitálne objekty. My sa pokúsime o abstraktnejší teoretický náčrt riešenia, v ktorom budeme repozitár vnímať ako jeden, no o to komplexnejší objekt s odpovedajúcimi vlastnosťami. Je všeobecne známe, že digitálny objekt môžeme, v prípade potreby, premiestniť z jedného elektronického priestoru do druhého. Pri dodržaní istých pravidiel a postupov nehrozí strata integrity samotného objektu ani jeho metadát. Praktická realizácia postupov však už nemusí byť triviálna záležitosť.