Externé zdroje
Stálý URI pro tuto komunituhdl:1234/13
Procházet
3 výsledky
Search Results
Záznam Informačná bezpečnosť a GDPR z pohľadu tvorcu knižnično-informačného systému(ITLib, 2019) Andrejcikov, Andrej; Piskula, Libor; Gabrisova, HenrietaS nárastom počtu technologických zariadení, ktoré nás postupne obklopujú, si stále častejšie kladieme otázky tý- kajúce sa bezpečnosti či ochrany – bezpečnosti dát, ochrany našich osobných údajov, bezpečnosti informačných systémov, bezpečnosti našej komunikácie, bezpečnosti technológií, ktoré používame a ďalšie otázky, ktoré sú- visia s našou každodennou interakciou s týmito zariadeniami a technológiami. Informačná bezpečnosť je oblas- ťou poznania, ktorá obsahuje pojmy „Počítačová bezpečnosť”1 a „Bezpečnosť systémov na spracovanie informácií.”2 Otázkou je, či a akým spôsobom sa táto oblasť dotýka aj knižníc a informačných systémov, ktoré knižnice používajú k automatizácii vlastných procesov, od obstarávania fondov, zabezpečenie služieb, až po ich sprostredkovanie používateľom. Informácie o zdrojoch poznania sú predsa verejne dostupné, alebo by aspoň mali byť voľne dostupné. Tak prečo riešiť počítačovú bezpečnosť v knižniciach? Na tieto, ale aj viaceré ďalšie otázky spojené hlavne s ochranou osobných údajov, sa pokúsime odpovedať v nasledujúcich riadkoch. Oboznámime sa so základnou terminológiou, zhrnieme si základné ciele, ktoré aplikovaním počítačovej bezpečnosti do našej činnosti sledujeme, ale aj nevyhnutné kroky a opatrenia, ktoré k tomu musíme vykonať. Zároveň upozorníme aj na niektoré riziká, na ktoré by sme v tejto súvislosti nemali zabúdať. Keďže uplynul takmer rok od chvíle, kedy bolo v krajinách Európskej únie zavedené do praxe Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov3, známe pod akronymom „GDPR”, tak sa pokúsime zhodnotiť tento process z pohľadu tvorcu knižnično-informačného systému. Čo je nevyhnutné v systéme implementovať, aby bol v súlade s týmto nariadením a čo je ešte možné pri dodržaní nariadenia GDPR v systéme automatizovať.Záznam Perzistentné identifikátory digitálnych informačných entít – štandardy, vybrané systémy a aktuálne trendy v kontexte vedeckej komunikácie(ITLib, 2019) Jedlickova, LubicaJasná identifikácia informačnej entity je v kontexte rýchlej a efektívnej komunikácie nevyhnutnosťou. V rôznych informačných procesoch sú informačné objekty reprezentované symbolickými znakovými reťazcami – identifikátormi. Globálny charakter komunikácie spojil požiadavku jednoznačnosti a jedinečnosti identifikátora s ďalšími požiadavkami – systémovou nezávislosťou a použiteľnosťou naprieč systémami (interoperabilita), trvalým charakterom (perzistenosť) a možnosťou ďalšieho rozširovania (extenzibilita). Dôležité je aj jednoduché použitie v čo najširšom prostredí. Aktuálne tieto požiadavky reprezentujú dva platformovo nezávislé systémy, ktoré vznikli na pôde neziskových organizácií a získali globálnu autoritu – identifikátory DOI a ORCID.Záznam Sprievodca svetom vedeckého publikovania (2. vydanie - 2023)(Vydavateľstvo otvorenej vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava, 2023) Dobbersteinova, Jitka; Hudecova, Simona; Stozicka, ZuzanaEfektívna komunikácia je kľúčová pre pokrok vedy aj spoločnosti. Publikovať výsledky vedeckej práce tak, aby boli dôveryhodné, viditeľné uprostred informačnej záplavy a dostupné pre každého, kto by ich mohol potrebovať, je pre niekoho ľahké, kým pre iného ťažšie než výskum samotný. Najmä začínajúci vedeckí pracovníci mávajú problémy zorientovať sa v zložitej, zvláštnej a občas nelogickej krajine vedeckého publikovania, formovanej rôznorodosťou vedných odborov, historickými rozhodnutiami, vývojom technických prostriedkov, finančnými tlakmi, kompromismi, ale aj nepredstaviteľným objemom dobrovoľnej práce, ktorú autori, recenzenti a mnoho editorov vkladajú do systému bez nároku na honorár. Tí, ktorí nemali šťastie na rozhľadeného mentora, môžu prijať pomocnú ruku knihovníka-publikačného poradcu. Sprievodca svetom vedeckého publikovania prevedie čitateľa od úsvitu prvých vedeckých časopisov až po najnovšie otvorené publikačné platformy. Sleduje cestu vedeckého článku od koncepcie a písania, cez hľadanie správneho časopisu a úskalia recenzného konania, až po publikovanie, hodnotenie vedy, manažment elektronických informačných zdrojov a víziu budúcnosti knižníc v digitálnom veku.