Externé zdroje

Stálý URI pro tuto komunituhdl:1234/13

Procházet

Nyní se zobrazuje 1 - 9 z 9

CDA 2016 : Formátové výzvy LTP
(CDA, 2016-11-10) Centralny datovy archiv
Trvalé a spoľahlivé uchovávanie a sprístupňovanie informácií, poznatkov a skutočností v najrôznejších formách, ktoré je základným a prirodzeným poslaním pamäťových inštitúcií, nadobudlo v ostatných rokoch nový virtuálny a globálny rozmer. Digitalizácia obsahu, elektronizácia komunikácie a kybernetizácia spracovania údajov predstavujú nové výzvy najmä pre depozitné knižnice a archívy, ako aj mnohých ďalších aktérov v uvedenej oblasti. Dôveryhodná dlhodobá digitálna archivácia je štandardizovaný súbor organizačných, procesných a technologických predpokladov a opatrení na zabezpečenie dlhodobej ochrany digitálnych objektov a dátových štruktúr. Univerzitná knižnica v Bratislave prijala v závere roka 2011 výzvu Operačného programu Informatizácia spoločnosti, a v rokoch 2012 – 2014 realizovala národný projekt Centrálny dátový archív (CDA) na dlhodobé uchovávanie kultúrneho obsahu. Analytická príprava vyústila už koncom roku 2012 do vkladu prvého archívneho balí- ka. Dnes, na sklonku roku 2016, má za sebou CDA dva roky reálnej, náročnej, ale aj úspešnej prevádzky. Informačné systémy pre dlhodobú archiváciu sa dnes opierajú najmä o konsolidovaný súbor noriem, odporúčaní a príkladov dobrej praxe. Rutinná prax však spravidla na dennej báze prináša so sebou aj nové problémy, ktoré sú zároveň výzvou pre nové skúsenosti. Fenomén digitálnych údajov, objektov a štruktúr nie je uzavretou záležitosťou, vyvíja a mení sa v čase vďaka výskumnej a vývojovej tvorivosti, súbežne s rozvojom technológií a nárastom požiadaviek praxe. Je aktuálnym predmetom experimentov, výskumu a vývoja, na ktorý treba reagovať aj v komplexných súvislostiach a špecifických požiadavkách dlhodobej dôveryhodnej archivácie. Osobitnou a mimoriadne zaujímavou témou v uvedenej oblasti sú digitálne formáty, ktoré vo svojej dnes už „historickej“ rozmanitosti a súčasnej dynamike vyžadujú priebežnú pozornosť a odpovedajúcu odozvu v prevádzke, a najmä pri rozvoji dôveryhodných LTP systé- mov. Formátová politika, resp. stratégia je neodmysliteľnou súčasťou prevádzkovej dokumentácie dôveryhodného dlhodobého archívu. Jej vytvorenie predpokladá na jednej strane hlbokú znalosť vnútorných atribútov digitálnych entít, a na druhej strane dostatok praktických skúseností, vrátane komplexného pohľadu na doterajší a anticipovaný ďalší vývoj v danej oblasti. Cieľom organizátorov konferencie CDA 2016: Formátové výzvy LTP je prispieť k úrovni poznania v danej oblasti formou vybraných nosných príspevkov, a tiež prostredníctvom diskusií a výmeny praktických a teoretických poznatkov a názorov v medzinárodnom kontexte. Pozornosť, ktorú touto formou venujeme témam dlhodobej ochrany „digitálnych“ znalostí je zároveň príspevkom k napĺňaniu ambície Univerzitnej knižnice v Bratislave, najstaršej vedeckej knižnice na Slovensku, v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti. Veríme, že aj vďaka konferencii na pôde Univerzitnej knižnice v Bratislave vznikne iniciatíva budúcej systematickej a dlhodobej spolupráce zainteresovaných expertov a inštitúcií
CDA 2017 : Výmena skúseností z prevádzky a budovania LTP archívov
(CDA, 2017-11-09) Centralny datovy archiv
Prevádzka a rozvoj systémov na spoľahlivú dlhodobú archiváciu digitálneho obsahu patrí k aktuálnym úlohám pamäťových inštitúcií. Je to logické pokračovanie tradič- ných procesov tvorby, ochrany a sprístupňovania hmotných informačných prameňov a artefaktov, inšpiruje sa nimi a zároveň posúva hranice možností poskytovania služieb pre digitalizovanú spoločnosť. Presun ťažiska pozornosti z oblasti digitalizácie na oblasť správy digitálnych objektov je prirodzený a naliehavý aj z dôvodu masívneho ná- stupu pôvodných digitálnych prameňov. Sprevádza ho množstvo nových teoretických a metodologických a už aj praktických problémov, ktoré sa objavujú vďaka prvým prevádzkovým skúsenostiam so systémami dlhodobej archivácie. Procesy produkcie a ochrany digitálnych objektov nie sú izolované, prirodzene na seba nadväzujú a navzájom sa ovplyvňujú. Rozhodujúci význam pre trvalo udržateľný rozvoj systémov LTP má štandardizácia, počnúc makroštruktúrou modelu OAIS až po mikroštruktúru metaúdajov vrátane zachytenia technologických detailov digitalizácie a manipulácie s údajmi. Dôveryhodná dlhodobá digitálna archivácia si vyžaduje čoraz hlbší pohľad na samotný predmet ochrany – digitálne objekty, ich formálne a obsahové vlastnosti a tiež na ich potenciál z hľadiska dlhodobého prežitia. Rôznorodosť formátov, štruktúr a množstvo archivovaných údajov kladie zvýšené nároky pri tvorbe archivačných balíkov, ktorá zahŕňa verifikáciu, obohacovanie a často aj konverziu a agregáciu údajov do prijateľnej formy. Osobitnou kapitolou LTP procesov je manipulácia a logistika narábania s údajmi. Zahŕňa problematiku pamäťových médií, prenosu údajov a ich organizácie, kontroly a spôsobu uloženia ako aj pracovných postupov spracovania. Práve tu sú neoceniteľné skúsenosti z praxe. Univerzitná knižnica v Bratislave prijala na konci roku 2011 výzvu Operačného programu Informatizácia spoločnosti a v rokoch 2012 – 2014 realizovala národný projekt Centrálny dátový archív (CDA) na dlhodobé uchovávanie kultúrneho obsahu. Analytická príprava, technologická realizácia a implementácia proprietárneho LTP systému vyústila už koncom roku 2012 do vkladu prvého archívneho balíka, dnes, na sklonku roku 2017 má za sebou CDA 3 roky reálnej, náročnej, ale aj úspešnej prevádzky. Obdobné zámery a úspechy zaznamenávame aj v susedných krajinách, v Českej republike, Maďarsku či Poľsku. Cieľom organizátorov konferencie CDA´2017 je prispieť v medzinárodnom kontexte k úrovni poznania v danej oblasti formou prezentácií a diskusií a výmeny praktických a teoretických poznatkov a názorov. Pozornosť, ktorú touto formou venujeme témam dlhodobej ochrany „digitálnych“ znalostí je zároveň príspevkom k napĺňaniu ambície Univerzitnej knižnice v Bratislave v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti a pokračovaním systematickej a dlhodobej spolupráce zainteresovaných expertov a inštitúcií. Druhý ročník medzinárodnej konferencie CDA 2017: Výmena skúseností z prevádzky a budovania LTP archívov sa uskutočnila dňa 9. 11. 2017 v Univerzitnej knižnici v Bratislave.Príspevky sú v zborníku zoradené v poradí podľa programu konferencie. Konferencia s medzinárodnou účasťou sa konala pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2017. Cieľom týždňa vedy a techniky na Slovensku je zlepšiť vnímanie vedy a techniky v povedomí celej spoločnosti, popularizovať a prezentovať ich, informovať verejnosť o poznatkoch vedy a techniky a o nutnosti podporovať vedu a techniku, ktoré sú základom hospodárskeho a spoločenského pokroku a pomáhajú riešiť globálne problémy a výzvy. Sme radi, že Univerzitná knižnica v Bratislave pri tejto príležitosti prispela významnou mierou – zorganizovaním medzinárodnej konferencie za účasti významných expertov k téme dlhodobého uchovávania digitálneho obsahu, ktorá sa stala stabilnou platformou na výmenu skúseností v tejto oblasti pre pamäťové inštitúcie nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách.
DSpace 6.x Documentation
(2017-09-08) The DSpace Developer Team
Informačná bezpečnosť a GDPR z pohľadu tvorcu knižnično-informačného systému
(ITLib, 2019) Andrejcikov, Andrej; Piskula, Libor; Gabrisova, Henrieta
S nárastom počtu technologických zariadení, ktoré nás postupne obklopujú, si stále častejšie kladieme otázky tý- kajúce sa bezpečnosti či ochrany – bezpečnosti dát, ochrany našich osobných údajov, bezpečnosti informačných systémov, bezpečnosti našej komunikácie, bezpečnosti technológií, ktoré používame a ďalšie otázky, ktoré sú- visia s našou každodennou interakciou s týmito zariadeniami a technológiami. Informačná bezpečnosť je oblas- ťou poznania, ktorá obsahuje pojmy „Počítačová bezpečnosť”1 a „Bezpečnosť systémov na spracovanie informácií.”2 Otázkou je, či a akým spôsobom sa táto oblasť dotýka aj knižníc a informačných systémov, ktoré knižnice používajú k automatizácii vlastných procesov, od obstarávania fondov, zabezpečenie služieb, až po ich sprostredkovanie používateľom. Informácie o zdrojoch poznania sú predsa verejne dostupné, alebo by aspoň mali byť voľne dostupné. Tak prečo riešiť počítačovú bezpečnosť v knižniciach? Na tieto, ale aj viaceré ďalšie otázky spojené hlavne s ochranou osobných údajov, sa pokúsime odpovedať v nasledujúcich riadkoch. Oboznámime sa so základnou terminológiou, zhrnieme si základné ciele, ktoré aplikovaním počítačovej bezpečnosti do našej činnosti sledujeme, ale aj nevyhnutné kroky a opatrenia, ktoré k tomu musíme vykonať. Zároveň upozorníme aj na niektoré riziká, na ktoré by sme v tejto súvislosti nemali zabúdať. Keďže uplynul takmer rok od chvíle, kedy bolo v krajinách Európskej únie zavedené do praxe Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov3, známe pod akronymom „GDPR”, tak sa pokúsime zhodnotiť tento process z pohľadu tvorcu knižnično-informačného systému. Čo je nevyhnutné v systéme implementovať, aby bol v súlade s týmto nariadením a čo je ešte možné pri dodržaní nariadenia GDPR v systéme automatizovať.
Návod na odstránenie vírusu MSShell32
(CeIKT Uniza, 2017-11) Hvizdak, Michal; CeIKT UNIZA
The online manifesto : Being Human in a Hyperconnected Era
(Springer Cham Heidelberg New York Dordrecht London, 2015) Floridi, Luciano
On the 8th of February 2013, The Onlife Manifesto1 was released at an inaugural event held in Brussels by DG Connect, the European Commission Directorate General for Communications Networks, Content & Technology.2 The Manifesto was the outcome of the work of a group of scholars, organised by DG Connect, which I had the privilege to chair: Stefana Broadbent, Nicole Dewandre, Charles Ess, Jean-Gabriel Ganascia, Mireille Hildebrandt, Yiannis Laouris, Claire Lobet-Maris, Sarah Oates, Ugo Pagallo, Judith Simon, May Thorseth, and Peter-Paul Verbeek. During the previous year, we had worked quite intensely on a project entitled The Onlife Initiative: concept reengineering for rethinking societal concerns in the digital transition.3 We decided to adopt the neologism “onlife” that I had coined in the past in order to refer to the new experience of a hyperconnected reality within which it is no longer sensible to ask whether one may be online or offline. Also thanks to a series of workshops organised by DG Connect, we had investigated the challenges brought about by the new digital technologies. We had debated the impact that ICTs are having on human life, and hence how one may re-engineer key concepts—such as attention, ownership, privacy, and responsibility—that are essential in order to gain the relevant and adequate framework within which our onlife experience may be understood and improved. In the course of our investigations, we soon realised that the output of our efforts would have been more fruitful by summarising it in a short document—which soon became known as The Onlife Manifesto—and a series of short commentaries 1 For the English electronic version and the translations of the Manifesto in French, German and Italia, please visit http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/onlife-manifesto. 2 DG Connect manages The Digital Agenda of the EU. For further information see http://ec.europa. eu/digital-agenda/en/inaugural-event. 3 The website of the project is available at http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/onlife-initiative.2 L. Floridi (volunteered by some of us) and longer essays (contributed by each of us) that would explain and position The Manifesto within the current debates on Information and Communication Technologies (ICTs). The inaugural event represented the official opening of the public discussion of our work. Many more public meetings and international presentations followed.4 As a result, this book is actually a synthesis of the research done in 2012 and the feedback received in 2013. The book is organised in such a way as to give priority to The Onlife Manifesto. This is the document around which the rest of the book revolves. It is followed by eight short commentaries by Ess, my self, Ganascia, Hildebrandt, Laouris, Pagallo, Simon, and Thorseth. The next chapter is the background document. This contains the material that was used to start and frame the conversations during the initial phases of the project. There follow 12 chapters. In them, members of the group, myself included, have presented some of the ideas that guided our contribution to the Manifesto. Although each chapter may be read independently of the rest of the book, it is a modular part of the scaffolding that led to the Manifesto. A short conclusion, which is more a “to be continued”, ends the book. In terms of authorship, any material that is not explicitly attributed to some author is to be attributed to the whole group, as a collaborative work, endorsed by each of us. So much for the outline of the project. I shall not add any further details because these can be found in the background document. In terms of an overview of the book’s contents, in the following pages we argue that the development and widespread use of ICTs are having a radical impact on the human condition. More specifically, we believe (see the Preface that introduces The Manifesto) that ICTs are not mere tools but rather environmental forces that are increasingly affecting: 1. our self-conception (who we are); 2. our mutual interactions (how we socialise); 3. our conception of reality (our metaphysics); and 4. our interactions with reality (our agency). In each case, ICTs have a huge ethical, legal, and political significance, yet one with which we have begun to come to terms only recently. We are also convinced that the aforementioned impact exercised by ICTs is due to at least four major transformations: a. the blurring of the distinction between reality and virtuality; b. the blurring of the distinction between human, machine and nature; c. the reversal from information scarcity to information abundance; and d. the shift from the primacy of stand-alone things, properties, and binary relations, to the primacy of interactions, processes and networks. The impact summarised in (1)–(4) and the transformations behind such an impact, listed in (a)–(d), are testing the foundations of our philosophy, in the following 4 For a description see http://ec.europa.eu/digital-agenda/onlife-news. Other meetings are listed here: https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/past-meetings.Introduction 3 sense. Our perception and understanding of the realities surrounding us are necessarily mediated by concepts. These work like interfaces through which we experience, interact with, and semanticise (in the sense of making sense of, and giving meaning to), the world. In short, we grasp reality through concepts, so, when reality changes too quickly and dramatically, as it is happening nowadays because of ICTs, we are conceptually wrong-footed. It is a widespread impression that our current conceptual toolbox is no longer fitted to address new ICT-related challenges. This is not only a problem in itself. It is also a risk, because the lack of a clear conceptual grasp of our present time may easily lead to negative projections about the future: we fear and reject what we fail to semanticise. The goal of The Manifesto, and of the rest of the book that contextualises, is therefore that of contributing to the update of our conceptual framework. It is a constructive goal. We do not intend to encourage a philosophy of mistrust. On the contrary, this book is meant to be a positive contribution to rethinking the philosophy on which policies are built in a hyperconnected world, so that we may have a better chance of understanding our ICT-related problems and solving them satisfactorily. Redesigning or reengineering our hermeneutics, to put it more dramatically, seems essential, in order to have a good chance of understanding and dealing with the transformations in (a)–(d) and hence shape in the best way the novelties in (1)–(4). It is clearly an enormous and ambitious task, to which this book can only aspire to contribute
Perzistentné identifikátory digitálnych informačných entít – štandardy, vybrané systémy a aktuálne trendy v kontexte vedeckej komunikácie
(ITLib, 2019) Jedlickova, Lubica
Jasná identifikácia informačnej entity je v kontexte rýchlej a efektívnej komunikácie nevyhnutnosťou. V rôznych informačných procesoch sú informačné objekty reprezentované symbolickými znakovými reťazcami – identifikátormi. Globálny charakter komunikácie spojil požiadavku jednoznačnosti a jedinečnosti identifikátora s ďalšími požiadavkami – systémovou nezávislosťou a použiteľnosťou naprieč systémami (interoperabilita), trvalým charakterom (perzistenosť) a možnosťou ďalšieho rozširovania (extenzibilita). Dôležité je aj jednoduché použitie v čo najširšom prostredí. Aktuálne tieto požiadavky reprezentujú dva platformovo nezávislé systémy, ktoré vznikli na pôde neziskových organizácií a získali globálnu autoritu – identifikátory DOI a ORCID.
Programovanie v Pythone
(UK BA, 2018-09-04) Blaho, Andrej
Sprievodca svetom vedeckého publikovania (2. vydanie - 2023)
(Vydavateľstvo otvorenej vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava, 2023) Dobbersteinova, Jitka; Hudecova, Simona; Stozicka, Zuzana
Efektívna komunikácia je kľúčová pre pokrok vedy aj spoločnosti. Publikovať výsledky vedeckej práce tak, aby boli dôveryhodné, viditeľné uprostred informačnej záplavy a dostupné pre každého, kto by ich mohol potrebovať, je pre niekoho ľahké, kým pre iného ťažšie než výskum samotný. Najmä začínajúci vedeckí pracovníci mávajú problémy zorientovať sa v zložitej, zvláštnej a občas nelogickej krajine vedeckého publikovania, formovanej rôznorodosťou vedných odborov, historickými rozhodnutiami, vývojom technických prostriedkov, finančnými tlakmi, kompromismi, ale aj nepredstaviteľným objemom dobrovoľnej práce, ktorú autori, recenzenti a mnoho editorov vkladajú do systému bez nároku na honorár. Tí, ktorí nemali šťastie na rozhľadeného mentora, môžu prijať pomocnú ruku knihovníka-publikačného poradcu. Sprievodca svetom vedeckého publikovania prevedie čitateľa od úsvitu prvých vedeckých časopisov až po najnovšie otvorené publikačné platformy. Sleduje cestu vedeckého článku od koncepcie a písania, cez hľadanie správneho časopisu a úskalia recenzného konania, až po publikovanie, hodnotenie vedy, manažment elektronických informačných zdrojov a víziu budúcnosti knižníc v digitálnom veku.