Objekty voľne dostupné (Creative Commons, Public Domain)

Permanent URI for this community

hdl:1234/16

Browse

Now showing 1 - 20 of 45

Digitálne repozitáre
(KMKD FHV Uniza, 2018-10-01) Formanek, Matúš
Digitálny objekt v Centre excelentnosti Pamäť Slovenska
(MKD Revue, 2015-01) Kozejova-Palkechova, Marcela; Murgasova, Veronika
Príspevok analyzuje definície digitálnych objektov, s ktorými sa stretávame v digitalizačnej praxi v rámci Centra excelentnosti Pamäť Slovenska. Poukazuje na nezrovnalosti v používaní pojmov digitálny objekt, zdigitalizovaný objekt a ich anglických ekvivalentov digital-born object a digital object. Popisuje štruktúru a vlastnosti digitálnych objektov vznikajúcich v procese digitalizácie kultúrneho dedičstva prebiehajúcej na pôde Žilinskej univerzite v Žiline.
Digitálny repozitár ako objekt
(Ikaros, 2019-05) Formanek, Matúš
Prvotný námet smerujúci ku vzniku predloženého článku sa opiera o nedávno riešený praktický problém, resp. úlohu, ktorá vyplynula z aktívnej prevádzky inštitucionálneho repozitára Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied na Žilinskej univerzite v Žiline (ďalej len KMKD). Výskumu digitálnych priestorov a digitálnych objektov sa aktívne venujeme na tomto pracovisku už dlhší čas. Teoretické i praktické jadro problematickej témy sme spracovali formou prípadovej štúdie, v ktorej sme vzniknutý problém analyzovali, pričom sme sa pokúsili i načrtnúť možné riešenie. Podstata štúdie spočíva primárne v návrhu efektívneho riešenia migrácie systému digitálneho repozitára ako celku. Predmetný digitálny repozitár sme plánovali z viacerých bezpečnostných dôvodov aktualizovať, čo vyústilo napokon do nutnosti migrácie jednotlivých jeho súčastí do úplne nového, modernejšieho prostredia. Svojou povahou tento systém napĺňal funkčné kritériá inštitucionálneho repozitára využívajúceho slobodný software DSpace vo verzii 6.2. V našom článku budeme nazerať na digitálny repozitár, založený na DSpace, ako na funkčný celistvý objekt. Jeho imanentnou súčasťou sú, okrem iného, i digitálne objekty. My sa pokúsime o abstraktnejší teoretický náčrt riešenia, v ktorom budeme repozitár vnímať ako jeden, no o to komplexnejší objekt s odpovedajúcimi vlastnosťami. Je všeobecne známe, že digitálny objekt môžeme, v prípade potreby, premiestniť z jedného elektronického priestoru do druhého. Pri dodržaní istých pravidiel a postupov nehrozí strata integrity samotného objektu ani jeho metadát. Praktická realizácia postupov však už nemusí byť triviálna záležitosť.
Digitálny repozitár ako terč kybernetického útoku
(Ikaros, 2017) Formanek, Matúš; Zaborsky, Martin
This paper points out selected general security issues of digital repositories and some known means of cyber attacks initiated against them within the global network. In the theoretical introduction, the authors rely on expert studies and articles drawn to the established topic. By means of the case study method in particular academic environment and their own experience gained in dealing with security incident in the digital library environment running the Invenio system, authors describe the important aspects of a critical migration of the system from one server to another. In this process, it is necessary to ensure the transfer of digital library objects and metadata related to them. At the end, the paper provides professional public incentives and motives for creating disaster recovery plan, in case their digital library does not have any yet.
Digitization Workflow at University of Žilina
(Transcom 2015, 2015-06) Kozejova-Palkechova, Marcela; Murgasova, Veronika; digital repository
This article aims to give latest information about digitization process at the University of Žilina in the context of Memory of Slovakia – The national center of excellence. We briefly describe hardware and software equipment and process of digitization. Paper describes digital objects created during the process of digitization of cultural heritage ongoing at the University of Žilina and their presentation.
DSpace 7 Benefits : Is It Worth Upgrading?
(Information Technology and Libraries, 2024-09-18) Formanek, Matúš
This study discusses the importance of the DSpace open-source software that supports numerous digital libraries and repositories around the world. With the release of DSpace version 7, a natural question that arises is whether the new version offers enough new functionalities to motivate system administrators to upgrade. This paper briefly describes the most important changes, including new features and bug fixes, included in DSpace 7.4 and prior minor versions. The next parts of this paper explore our estimate that there are several thousand DSpace-based systems globally that will likely have to be upgraded in the near future. The main reason for this need is that older versions of DSpace (including 5.x) have reached the end of their developer support period or are reaching it in mid-2023. Based on our own upgrade experience, we propose suggestions and recommendations on migrating from the previous DSpace 6.3-based environment to the new one in a case study that concludes this article.
Iba tak V.
(2014) Laucek, Anton
INDED dataset - korešpondencia
(KMKD FHV Uniza, 2020) kolektív autorov
Katalógy historických knižníc – technické aspekty systému
(MKD Revue, 2017) Formanek, Matúš
Článok stručne predstavuje open-source softvér DSpace, ktorý tvorí hlavnú aplikačnú vrstvu webového systému Katalógy historických knižníc. Ďalej popisuje mapovanie metadátových elementov, ako aj priebeh transformácie zozbieraných údajov o katalógoch do formátu vyhovujúcemu potrebám dávkového importu do DSpace. Predložený článok plní do istej miery aj úlohu používateľského manuálu, pričom sa zameriava predovšetkým na možnosti, s ktorými sa stretne bežný návštevník tohto webu.
Knižničné poriadky cirkevných knižníc na Slovensku na prelome 19.-20. storočia
(MKD Revue, 2016-03) Augustinova, Eva
Rukopisný materiál uložený v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice pochádza zo začiatku 20. storočia zo Seminárnej knižnice v Banskej Bystrici.
Knižničné poriadky kasín na Slovensku na prelome 19.-20. storočia
(MKD Revue, 2016-02) Augustinova, Eva
Spoločenský kruh údolia rieky Slaná vydal svoj katalóg v Tornali v roku 1899. Registruje okolo 350 titulov kníh, väčšinou beletrie. Sú usporiadané abecedne a uvádzajú signatúru, autora, názov, počet zväzkov a počet exemplárov.
Knižničné poriadky ľudových knižníc na Slovensku na prelome 19.-20. storočia
(MKD Revue, 2016-03) Augustinova, Eva
Abecedný katalóg ľudovej knižnice Kazinciho spolku registruje 1730 titulov kníh, najmä beletrie, s uvedením signatúry, autora, názvu, počtu zväzkov a ceny knihy.
Knižničné poriadky školských knižníc na Slovensku na prelome 19.-20. storočia
(MKD Revue, 2016-02) Augustinova, Eva
Predmetový katalóg študentskej knižnice katolíckeho gymnázia v Trenčíne eviduje okolo 1000 titulov kníh určených žiakom gymnázia, a to knihy pre žiakov II-IV. ročníka - poviedky, cestopisy, poéziu, literatúru, dejiny a knihy pre žiakov V-VIII. ročníka - romány, poviedky, poéziu, dejiny, literatúru, divadelné hry a rôzne iné diela s uvedením autora, názvu a signatúry.
Knižničné poriadky spolkových knižníc na Slovensku na prelome 19.-20. storočia
(MKD Revue, 2016-02) Augustinova, Eva
Katalóg knižnice Čitateľského spolku v Štítniku obsahuje okolo 1000 záznamov o maďarských a nemeckých knihách uložených v knižnici.
Knižničné poriadky verejných knižníc na Slovensku na prelome 19.-20. storočia
(MKD Revue, 2016-02) Augustinova, Eva
Predmetový katalóg knižnice Košického múzea uvádza meno autora, názov, miesto vydania, tlačiara, resp. vydavateľa, rok vydania, signatúru zahŕňa popis 11103 zväzkov kníh.
Komparácia moderného a tradičného spôsobu percepcie informácií o vybraných objektoch kultúrneho dedičstva
(Slovensky narodopis, 2020-04) Formanek, Matúš; Hnat, Adam; Filip, Vladimir
This paper maps out the possibilities of using virtual and augmented reality in the context of virtual museums and galleries. In addition to the many advantages that virtual reality offers in new knowledge acquisition and presentation of cultural heritage objects, we also describe some possible disadvantages or problems directly related to this technology. Next, we try to find the answer to whether the presentation of selected objects of cultural heritage through virtual reality brings better results compared to the presentation in a traditional, museal form in the research part of the article. In conclusion, we summarise and present the results of the conducted research based on the statements of 138 students who participated in our testing.
Konkrétne prínosy inštitucionálneho repozitára vo vysokoškolskom akademickom prostredí
(Ikaros, 2016) Formanek, Matúš
In this paper we summarize the results of the qualitative analysis carried out in 2015 in collaboration with twelve researchers from the University of Zilina, Slovakia. The primary part of the discussed research was focused on acquiring of the opinions about the specific usecases of the upcoming digital library, respectively institutional repository by the method of semistructured interviews with these participants. The results of this qualitative exploring show that there is a wide range of valuable electronic materials in this environment. Next, we point out the fact that the digital repository can be used in improving of mutual information exchange process and the processes of communication between scientists. Other advantages are: creating and sharing explicit knowledge base, the searching of heterogeneous information e-resources as well as providing efficient access to them. These and other mentioned examples can produce significant enhancement of the work of scientists, as well as ongoing educational processes. Although the research paper draws insights only from a particular university environment, it can suggest a picture of the current situation in the wider academic sphere.
Kultúrne dedičstvo v 21. storočí. Zborník z konferencie.
(KMKD FHV Uniza, 2021-01) kolektív autorov; Beňušková Zuzana; Marcinová, Júlia
Katedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline v dňoch 23. a 24. októbra 2019 organizovala konferenciu s medzinárodnou účasťou pod názvom Kultúrne dedičstvo v 21. storočí. Pozvanie na odbornú garanciu konferencie prijala prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave. Primárnym zámerom konferencie bolo vytvoriť interdisciplinárny pohľad na činnosť rôznych profesií pracujúcich s kultúrnym dedičstvom ako spoločným menovateľom v kontexte s novými médiami. Pojem kultúrne dedičstvo je širokospektrálny. Kumuluje v sebe činnosť odborníkov histórie, etnológie, muzeológie, kulturológie, knižnično-informačnej vedy a iných vedných disciplín. Prepája kultúrne inštitúcie a rovnako aj viacero univerzít, ktoré svoje aktivity okrem pedagogickej činnosti smerujú aj na výskum či rozvoj kultúrnych špecifík na odbornej a vedeckej úrovni. Rôznorodosť tém i rôznorodý prístup k problematike kultúrneho dedičstva bol, tak ako sme predpokladali, prínosom. Aj napriek tomu, že odborníci evidujú činnosť interdisciplinárnych aktivít aspoň v širšom ponímaní, o konkrétnych problémoch, s ktorými sa jednotliví odborníci stretávajú, nie sú bližšie oboznámení. Práve vďaka tomu vznikol priestor na perspektívnu kooperáciu, ktorá môže do budúcnosti zabezpečiť recipročnú pomoc na základe inovatívnych prístupov k téme ochrany, výskumu, zveľaďovania a prezentovania kultúrneho dedičstva. Konferencie sa zúčastnilo 29 prednášajúcich zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Rakúska a Rumunska, ktorí predstavili spoločne 26 prednášok s rôznym zameraním, predstavujúcich nielen vlastný pohľad, no najmä reálnu prax so spôsobmi prezentácie kultúrneho dedičstva a empirické skúsenosti. Z pohľadu profesijného zázemia môžeme hovoriť o troch skupinách odborníkov: najpočetnejšiu tvorili pedagogickí a vedeckí pracovníci pôsobiaci na pôde univerzít, druhú skupinu tvorili pracovníci pamäťových inštitúcií a tretiu pracovníci štátnych kultúrnych inštitúcií. Aj keď niektoré prednášky nie sú zaradené v tomto publikačnom výstupe, pokladáme za relevantné ich v skratke spomenúť v úvodnom sumári a predstaviť nielen témy, ale aj inštitucionálne zázemie prednášajúcich. Pedagógovia hostiteľskej katedry predstavili spôsoby prezentácie kultúrneho dedičstva prostredníctvom nových médií, vyspelých technológií a ich ukotvenie v rámci vyučovacieho procesu katedry. Veronika Murgašová, Adam Hnat a Vladimír Filip demonštrovali tento proces v intenciách výučby a možnostiach implementácie v pamäťových inštitúciách, pričom základným menovateľom sa stala technológia rozšírenej reality. Na tému nadviazal opäť Adam Hnat, Vladimír Filip a Matúš Formanek, ktorí v spoločnom príspevku reflektovali komparáciu moderného a tradičného spôsobu percepcie informácií, opierajúc sa o vybrané objekty spadajúce pod pojem kultúrne dedičstvo. Zámerom príspevku bolo predstaviť reálne výsledky výskumu s použitím virtuálnej reality. Alena Valjašková upriamila svoju pozornosť na pamäťové inštitúcie, pričom kládla dôraz na terminológiu reinvencie, ktorú prezentovala ako nevyhnutnú súčasť kultúrnych a ekonomických aspektov v týchto inštitúciách. Znalosti, ktoré nadobudla štúdiom a pedagogickou činnosťou na Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva, predniesla aj Katarína Kianicová. Zamerala sa na problematiku ochrany kultúrneho dedičstva, ktoré sa spája predovšetkým s knižnou kultúrou a ochranou fotografického materiálu prostredníctvom špecializovaných chemických a technologických postupov. Nové médiá sa ako alternatívny publikačný priestor literárnej tvorby v súčasnosti, v kontexte estetickej, filozofickej či umeleckej relevancie, môžu exponovať ako ambivalentný fenomén. Problematiku literárnej tvorby mladých slovenských tvorcov vo svojom príspevku analyzoval Marián Grupač. Projektovú činnosť katedry v nadväznosti na kultúrne dedičstvo predstavila Eva Augustínová a Matúš Formanek. Atraktívne formy prezentácie písomného kultúrneho dedičstva deklarovali prostredníctvom projektov VEGA a APVV, ktoré boli aktívnymi interdisciplinárnymi presahmi smerované k online výstupom prostredníctvom vytvorených databáz. Z radov pedagogických pracovníkov svoju tému prezentoval aj pedagóg a zároveň riaditeľ Krajského pamiatkového ústavu v Žiline, Miloš Dudáš. Téma historickéj, tzv. Starej fary v Žiline otvára aj po rokoch ďalšie otázky súvisiace s jej zánikom a medializáciou. Príspevky od univerzitných pedagógov z domácej katedry dopĺňali tri hosťujúce univerzity. Spoločným menovateľom príspevkov bol etnologický aspekt z troch uhlov pohľadu. Z prostredia dolnozemských Slovákov sa v Žiline po prvýkrát predstavila Adriana Jozefína Fúriková zastupujúca Univerzitu v Cluj Napoca v Rumunsku. Na konferencii účastníkom priblížila moderné spôsoby prezentácie kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Rumunsku. Slovenská technická univerzita v Bratislave mala svoje zastúpenie prostredníctvom Veroniky Kotradyovej, ktorá účastníkom konferencie predstavila projekt IDENTITA SK. Cieľom predstaveného projektu bol interdisciplinárny presah v rámci architektúry a dizajnérstva na spoločenské vedy zaoberajúce sa s tradičnou kultúrou, s akcentom na regionálne špecifiká. Vytvorenie databázy má pomôcť dizajnérom priblížiť vybrané prvky tradičnej kultúry a priniesť možnosti čerpania inšpirácií, čo robí projekt špecifickým a jedinečným. Etnologický aspekt v kontexte historického fotografického materiálu predniesol v rámci svojho príspevku Jozef Zentko z Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky KU v Ružomberku. Analýza fotografického materiálu a aktívna práca s ním sa v podmienkach primárneho vzdelávania ukázala ako fungujúci príklad dobrej praxe a práce s etnologickým materiálom u detského poslucháča. Martin Urban z Katedry hudobnej kultúry UMB v Banskej Bystrici sa vo svojom príspevku venoval problematike využívania tradičnej ľudovej kultúry v edukácii a folkloristickej praxi. Zároveň upozornil na potrebu medziodborovej kooperácie s akcentom na možnosti nových médií využiteľných v prostredí folklorizmu. Zastúpenie troch odborníkov mal Ústav evropské etnologie patriaci pod Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Adam Muras atraktívnou formou predstavil vplyv nových médií na medzikultúrne prelínanie obyčajových tradícií, ako synkretického prvku celej konferencie. Martin Sítek sa vo svojom príspevku zameral na nehmotné kultúrne dedičstvo v Českej republike, ktoré predstavil v kontexte intenzívnej starostlivosti súvisiacej s vytváraním, aktualizovaním a dokumentovaním zoznamov vytváraných UNESCO. Tému UNESCO sprostredkoval aj vedúci Ústavu evropské etnologie Daniel Drápala, ktorý inštitucionálnu starostlivosť o nemateriálne kultúrne dedičstvo predstavil z pohľadu sociálneho potenciálu. Príspevok staval etnológiu do významnej roviny v kontexte identifikácie a štúdia nehmotného kultúrneho dedičstva a definoval jej nezastupiteľné miesto vo vede. Pamäťové inštitúcie boli v rámci konferencie zastúpené prostredníctvom odborných pracovníkov z múzeí a štátnej knižnice. Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici zastupovala Ivana Poláková, ktorá sa vo svojom príspevku venovala Štátnemu ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine. Zároveň predstavila jej autorskú publikáciu, ktorá vznikla na základe výskumu finalizovaného v dizertačnej práci. Františka Marcinová z Ľubovnianskeho múzea – Hradu v Starej Ľubovni vo svojom príspevku predstavila aktivity týkajúce sa zachovávania tradičnej kultúry a možností jej propagácie, pričom porovnávala prístup múzea ako inštitúcie a Folklórneho súboru Vrchovina, ktorý pôsobí v Starej Ľubovni. Kultúrne dedičstvo Kysúc a opäť rôzne spôsoby modernej prezentácie kultúrneho dedičstva so zameraním na fortifikačné systémy na Kysuciach, ich výskum, rekonštrukciu a zároveň spôsoby využitia zrekonštruovaných priestorov v súčasnosti prezentoval na základe výsledkov z vlastnej praxe historik Kysuckého múzea v Čadci, Martin Turóci. Svojím príspevkom sa predstavil aj riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci, zároveň externý pedagóg Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva v Žiline, Miloš Jesenský. Účastníkom konferencie predstavil tému, ktorá v súčasných spoločenských vedách ešte nerezonuje ako intenzívne skúmaná, propagovaná, ktorej výsledky výskumu sa ešte neukazujú ako komplexné. Ide o tému industriálnej architektúry, ktorú analyzoval v kontexte jej zaradenia do priemyselného dedičstva. Formám moderného priblíženia historickéj témy v súčasnom múzeu sa venovali aj odborní pracovníci, historici Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove. Jakub Šnajder predstavil súčasné moderné technológie, ktoré múzeum reálne využíva pri svojej práci, pričom ako hlavnú tému predstavil projekt vzniku expozície Klenotnica rodiny Štefana Dobóa. Historička Ľudmila Šnajderová na tému nadviazala konkrétnym výskumom rodinnej hrobky Štefana Dobóa z Ruskej, kde boli opäť využité moderné technológie na hĺbkovú analýzu a výskum renesančných šperkov a textílií, ktoré boli v hrobke nájdené. V kategórii pamäťových inštitúcií boli zastúpené aj dve zahraničné múzeá. Kurátorka Jasna Gaburová zo Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave predstavila spoločný projekt s viedenským národným múzeom Volkskundemuseum Wien, ktoré zastupovala kurátorka Katharina Richter-Kovarik. V spoločnom príspevku predstavili možnosti vzájomnej medzištátnej múzejnej spolupráce, ktorá je podľa ich slov výnimočným a pozitívnym prínosom pre obe strany a rovnako aj verejnosť, ktorej týmto spôsobom zabezpečí pútavú edukačnú činnosť dvoch kultúrnych inštitúcií, národností. Českú republiku zastupoval riaditeľ Muzea J. A. Komenského v Uherskom Brodě, Miroslav Vaškových. Múzeum patrí k inštitúciám, ktoré veľmi aktívne využívajú technologické vymoženosti k atraktívnej prezentácii kultúrneho dedičstva s výrazným akcentom na tradičnú kultúru. Miroslav Vaškových sa v prednáške zameral na dva dlhodobé audiovizuálne projekty pod názvom Musaionfilm a Řemeslo jako vyšité. Významné zastúpenie mali na konferencii štátne kultúrne a vedecké inštitúcie. Prostredníctvom svojich odborníkov predstavili rozmanité spôsoby inovačných činností, výskumov, odbornej a vedeckej práce. Svoje zastúpenie mal aj Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, sídliaci v Bratislave. Riaditeľka Katarína Király v príspevku zdôrazňovala dôležitosť odovzdávania vedomostí o kultúrnom dedičstve v rámci činností múzeí. Uviedla príklady z praxe maďarských múzeí podložené reálnymi výstupmi a pozitívnymi spätnými väzbami od účastníkov vzdelávacích aktivít. Akcentovala predovšetkým tie aktivity, ktoré sú schopné realizovať aj slovenské múzeá a načrtla ďalšie možnosti medzištátnej spolupráce pamäťových inštitúcií. Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave zastupovali dvaja odborní pracovníci: Diana Némethová predstavila možnosti, ktoré ÚĽUV ponúka v rámci vydavateľskej činnosti zameranej na tradičné remeselné techniky a výskumy tradičného odievania. Tomáš Mikolaj predstavil možnosti podpory rozvoja kultúrneho dedičstva, ktoré demonštroval na príklade košikárstva ako tradičného remesla. Národné osvetové centrum v Bratislave malo svoje zastúpenie prostredníctvom Gregora Gardoša. Predstavil jedinečný projekt Slovakiana, ktorý využíva široké možnosti moderných technológií na digitalizáciu kultúrneho dedičstva. Virtuálny priestor využíva ako najkomplexnejšiu možnosť propagácie smerom ku verejnosti a podľa slov Gardoša sprístupňuje verejnosti informácie vo všeobecnosti nedostupné alebo nepoznané. Tematicky na prednášku nadviazal aj Vladimír Kyseľ, ktorý predstavil tradičnú kultúru rovnako v kontexte digitálneho informačného priestoru. Prezentoval projekt, na ktorom dlhodobo veľmi aktívne a úspešne pracuje Slovenský ľudový umelecký kolektív, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru v Bratislave. Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave rovnako zohráva významnú úlohu pri ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho zápisov do zoznamov UNESCO. Aktuálne problémy, výsledky spolupráce viacerých inštitúcií a nadnárodných projektov, miesto etnológov pri aktivitách UNESCO prezentovala Ľubica Voľanská, ako prvá členka Hodnotiaceho orgánu Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO z radov odborníkov zo Slovenska. Záverečné diskusie poukázali na reálne vzrastajúcu potrebu interdisciplinárnej interakcie, na jednej strane prihliadajúcej na odbornú a vedeckú úroveň a na druhej strane zahŕňajúcu medzinárodné možnosti spolupráce. Z výsledkov diskusie bolo zrejmé, že výrazná podpora a možnosti spolupráce sa črtajú s inštitúciami a jednotlivcami, ktorí pracujú v prostredí dolnozemských Slovákov. Dôraz v diskusii sa kládol predovšetkým na možnosti recipročných aktivít odborných a pamäťových inštitúcií s univerzitami, ktoré majú vo svojom pedagogickom portfóliu širší záber aktivít, ale aj možností ich rozvoja. Možnosti spolupráce sa ukázali ako naozaj nevyčerpateľné. Aktivity, vzájomná pomoc, kooperácia na projektoch prostredníctvom jednotlivcov aj odborných tímov sa ukazuje do budúcnosti nielen prospešná, ale najmä nevyhnutná. Technologický pokrok, ale aj nároky diváka – prijímateľa kultúry sa neustále zvyšujú. Tým paralelne narastajú aj nároky na spôsob, akým sa kultúra verejnosti prezentuje. Situácia je na jednej strane explicitne vymedzená technickými vymoženosťami, prostredníctvom ktorých sa práca uľahčuje a rozširujú sa možnosti aktivít, no na druhej strane technológia zároveň ponúka možnosti komparácie spôsobu prezentácie kultúrneho dedičstva s inými štátmi, národnosťami, čo v tomto zmysle vie (nie vždy v pozitívnom svetle) komentovať predovšetkým verejnosť. V závere diskusie bola vyjadrená predikcia situácie v pozitívnom svetle a ostáva veriť, že načrtnuté možnosti spolupráce jednotlivých inštitúcií sa podarí komplexne zrealizovať. Snáď k novým námetom na spoluprácu dopomôže aj tento zborník.
Licenčná zmluva pre katedrový repozitár
(KMKD FHV Uniza, 2018-02-13) Formanek, Matúš
Mobilné zariadenia a knižnice
(ITLib, 2017-01) Konecny, Maros
Mobilné zariadenia sa stali každodennou súčasťou života. Cieľom článku je priblížiť problematiku prezentovania knižníc v mobilných zariadeniach a ponúknuť inšpiráciu a riešenia, ktoré môžu inštitúcii pomôcť aby držala krok s vývojom v oblasti informačno-komunikačných technológií a so svetovými trendami. Poukázať na spôsoby, akými pristupujú používatelia internetu na webové stránky a problémy, ktoré môže spôsobiť nevhodná online prezentácia inštitúcie pri prístupe zo smartfónov a tabletov. Priblížením potenciálu aplikácií definujeme funkcie, ktoré by mohli byť obsiahnuté pri návrhu mobilnej aplikácie knižnice. Ďalej popisujeme súčasný stav mobilných aplikácií knižníc na Slovensku a vo svete.

Browse

Browsing Objekty voľne dostupné (Creative Commons, Public Domain) by Title

Results Per Page

Sort Options