Externé zdroje
Permanent URI for this community
Browse
Browsing Externé zdroje by Subject "digitalne repozitare"
Now showing 1 - 1 of 1
Results Per Page
Sort Options
- ItemSprievodca svetom vedeckého publikovania(Vydavateľstvo otvorenej vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava, 2019) Dobbersteinova, Jitka; Hudecova, Simona; Stozicka, ZuzanaV rukách držíte učebný text kurzu „Publikačný poradca“. Kurz organizuje Centrum vedeckotechnických informácií Slovenskej republiky a je určený predovšetkým knihovníkom a informačným špecialistom v univerzitných, akademických a vedeckých knižniciach. Časti o vedeckej komunikácii však môžu byť zaujímavé aj pre študentov a mladých vedeckých pracovníkov. Sprievodca svetom vedeckého publikovania v trinástich kapitolách približuje najvýznamnejšie aspekty vedeckej komunikácie. Prvá kapitola prevedie čitateľa základnými pojmami, pristaví sa pri vybraných míľnikoch histórie vedeckého publikovania, ktoré viedli k dnešnému stavu a predstaví základné trendy vývoja. Nasledujúce kapitoly sa zaoberajú procesom publikovania výsledkov výskumu vo vedeckých časopisoch – od samotného písania článku (kapitola 2), cez výber časopisu (kapitola 3), recenzné konanie (kapitola 4), právne a etické aspekty (kapitola 5) až po otvorené publikovanie (kapitola 6). Činnosti súvisiace s písaním a publikovaním sú doménou vedeckých pracovníkov, no knihovníci ich musia poznať, ak chcú byť rovnocennými partnermi v diskusii o problémoch prostredia vedeckého publikovania, ktoré každá profesijná skupina vidí z iného uhla pohľadu, ale obe v ňom musia pôsobiť a nájsť spoločnú reč. Kapitola 7 sa venuje téme hodnotenia vedy a výskumu, najmä bibliometrii, no neobchádza ani nové alternatívne metriky. Ďalšie kapitoly predkladajú možnosti a výzvy, ktoré sa otvárajú v súvislosti s prechodom vedeckej komunikácie do elektronického prostredia – archivácia, manažment výskumných dát a repozitáre (kapitola 8.), viditeľnosť výskumu (kapitola 9.), elektronické informačné zdroje a vyhľadávanie v nich (kapitoly 10. a 11.), správa elektronických informačných zdrojov (kapitola 12.), nové úlohy knižníc a kompetencie knihovníkov vo svetle digitálnych technológií (kapitola 13.). Naším cieľom je poskytnúť knihovníkom základnú orientáciu v premenlivej krajine vedeckého publikovania a pripraviť ich na úlohu poradcov, ktorí budú študentov a vedeckých pracovníkov sprevádzať džungľou elektronických informačných zdrojov, pomôžu im manažovať a archivovať výskumné dáta, dobre si vybrať z neustále sa rozrastajúcej ponuky vedeckých časopisov, prekonať nástrahy recenzného konania a ľahšie dostať výsledky výskumu na svetlo sveta. Čo z toho vedci nevedia? Každý niečo iné – no máloktorý vedec môže o sebe prehlásiť, že ho už v publikačnom priemysle nič neprekvapí. Sú takí, ktorí svetom vedeckej komunikácie plávajú hladko a efektívne, iní narážajú na rôzne úskalia, alebo sa pri rozhodovaní cítia neisto. Každé vedecké pracovisko má špecifickú informačnú kultúru, vyvinulo si vlastné metódy narábania s informáciami, opakuje a učí nových zamestnancov zvyky, ktoré v minulosti priniesli dobré výsledky, či aspoň uspokojivé výsledky. Bohužiaľ sa môžu tradovať aj málo účinné, frustrujúce praktiky – jednoducho preto, že pod tlakom administratívnych povinností nemá informačne preťažený vedecký pracovník energiu ani čas sledovať trendy v oblasti publikovania, či pátrať po novinkách, ktoré by mu mohli uľahčiť život.12 Neefektívne používanie informačných technológií (napríklad ručné vypisovanie citácií namiesto použitia citačného manažéra) nemusí byť badateľné, „len“ oberá výskumníka o čas, ktorý by mohol venovať tvorivej činnosti. Omyl pri výbere časopisu alebo nepraktický spôsob archivácie dát však môžu mať horšie následky. Informační pracovníci akademických a univerzitných knižníc by mohli ťažiť z výhod nezávislého pohľadu a zároveň možnosti širokého rozhľadu, kumulovať pozitívne skúsenosti z rôznych vedeckých pracovísk (prípadne varovať pred rizikami, aby mladí výskumníci nemuseli opakovať chyby, z ktorých sa už niekto iný poučil) a stať sa šíriteľmi dobrej praxe. Snaha posilniť spoluprácu vedcov a knihovníkov však môže naraziť na predsudky. V akademickom prostredí na Slovensku sme sa stretli s názorom, že informačné služby podporujú lenivosť vedcov a študentov, robia za nich veci, ktoré by mali dokázať sami. Toto tvrdenie je však rovnako zavádzajúce ako to, že vedec nepotrebuje technického pracovníka, veď namiešať roztok, či pripraviť materiál na experiment musí zvládnuť sám. Iste by to dokázal a často to aj musí robiť, no prichádza o vzácny čas – urobí menej tej práce, ktorá je jeho hlavným poslaním. Naopak špecializovaný a praxou zocelený technický pracovník má potenciál rýchlejšie dosiahnuť lepší výsledok než vedec, pre ktorého je to len jedna z mnohých, občasne vykonávaných vedľajších činností. Pomocná ruka publikačného poradcu teda nemá pre vedeckého pracovníka znamenať výchovu k lenivosti, ale výchovu k spolupráci, ktorá povedie k efektívnejšiemu výskumu a lepšej perspektíve pre slovenskú vedu