Externé zdroje
Permanent URI for this community
Browse
Browsing Externé zdroje by Subject "archivacia"
Now showing 1 - 4 of 4
Results Per Page
Sort Options
- ItemCDA 2016 : Formátové výzvy LTP(CDA, 2016-11-10) Centralny datovy archivTrvalé a spoľahlivé uchovávanie a sprístupňovanie informácií, poznatkov a skutočností v najrôznejších formách, ktoré je základným a prirodzeným poslaním pamäťových inštitúcií, nadobudlo v ostatných rokoch nový virtuálny a globálny rozmer. Digitalizácia obsahu, elektronizácia komunikácie a kybernetizácia spracovania údajov predstavujú nové výzvy najmä pre depozitné knižnice a archívy, ako aj mnohých ďalších aktérov v uvedenej oblasti. Dôveryhodná dlhodobá digitálna archivácia je štandardizovaný súbor organizačných, procesných a technologických predpokladov a opatrení na zabezpečenie dlhodobej ochrany digitálnych objektov a dátových štruktúr. Univerzitná knižnica v Bratislave prijala v závere roka 2011 výzvu Operačného programu Informatizácia spoločnosti, a v rokoch 2012 – 2014 realizovala národný projekt Centrálny dátový archív (CDA) na dlhodobé uchovávanie kultúrneho obsahu. Analytická príprava vyústila už koncom roku 2012 do vkladu prvého archívneho balí- ka. Dnes, na sklonku roku 2016, má za sebou CDA dva roky reálnej, náročnej, ale aj úspešnej prevádzky. Informačné systémy pre dlhodobú archiváciu sa dnes opierajú najmä o konsolidovaný súbor noriem, odporúčaní a príkladov dobrej praxe. Rutinná prax však spravidla na dennej báze prináša so sebou aj nové problémy, ktoré sú zároveň výzvou pre nové skúsenosti. Fenomén digitálnych údajov, objektov a štruktúr nie je uzavretou záležitosťou, vyvíja a mení sa v čase vďaka výskumnej a vývojovej tvorivosti, súbežne s rozvojom technológií a nárastom požiadaviek praxe. Je aktuálnym predmetom experimentov, výskumu a vývoja, na ktorý treba reagovať aj v komplexných súvislostiach a špecifických požiadavkách dlhodobej dôveryhodnej archivácie. Osobitnou a mimoriadne zaujímavou témou v uvedenej oblasti sú digitálne formáty, ktoré vo svojej dnes už „historickej“ rozmanitosti a súčasnej dynamike vyžadujú priebežnú pozornosť a odpovedajúcu odozvu v prevádzke, a najmä pri rozvoji dôveryhodných LTP systé- mov. Formátová politika, resp. stratégia je neodmysliteľnou súčasťou prevádzkovej dokumentácie dôveryhodného dlhodobého archívu. Jej vytvorenie predpokladá na jednej strane hlbokú znalosť vnútorných atribútov digitálnych entít, a na druhej strane dostatok praktických skúseností, vrátane komplexného pohľadu na doterajší a anticipovaný ďalší vývoj v danej oblasti. Cieľom organizátorov konferencie CDA 2016: Formátové výzvy LTP je prispieť k úrovni poznania v danej oblasti formou vybraných nosných príspevkov, a tiež prostredníctvom diskusií a výmeny praktických a teoretických poznatkov a názorov v medzinárodnom kontexte. Pozornosť, ktorú touto formou venujeme témam dlhodobej ochrany „digitálnych“ znalostí je zároveň príspevkom k napĺňaniu ambície Univerzitnej knižnice v Bratislave, najstaršej vedeckej knižnice na Slovensku, v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti. Veríme, že aj vďaka konferencii na pôde Univerzitnej knižnice v Bratislave vznikne iniciatíva budúcej systematickej a dlhodobej spolupráce zainteresovaných expertov a inštitúcií
- ItemCDA 2017 : Výmena skúseností z prevádzky a budovania LTP archívov(CDA, 2017-11-09) Centralny datovy archivPrevádzka a rozvoj systémov na spoľahlivú dlhodobú archiváciu digitálneho obsahu patrí k aktuálnym úlohám pamäťových inštitúcií. Je to logické pokračovanie tradič- ných procesov tvorby, ochrany a sprístupňovania hmotných informačných prameňov a artefaktov, inšpiruje sa nimi a zároveň posúva hranice možností poskytovania služieb pre digitalizovanú spoločnosť. Presun ťažiska pozornosti z oblasti digitalizácie na oblasť správy digitálnych objektov je prirodzený a naliehavý aj z dôvodu masívneho ná- stupu pôvodných digitálnych prameňov. Sprevádza ho množstvo nových teoretických a metodologických a už aj praktických problémov, ktoré sa objavujú vďaka prvým prevádzkovým skúsenostiam so systémami dlhodobej archivácie. Procesy produkcie a ochrany digitálnych objektov nie sú izolované, prirodzene na seba nadväzujú a navzájom sa ovplyvňujú. Rozhodujúci význam pre trvalo udržateľný rozvoj systémov LTP má štandardizácia, počnúc makroštruktúrou modelu OAIS až po mikroštruktúru metaúdajov vrátane zachytenia technologických detailov digitalizácie a manipulácie s údajmi. Dôveryhodná dlhodobá digitálna archivácia si vyžaduje čoraz hlbší pohľad na samotný predmet ochrany – digitálne objekty, ich formálne a obsahové vlastnosti a tiež na ich potenciál z hľadiska dlhodobého prežitia. Rôznorodosť formátov, štruktúr a množstvo archivovaných údajov kladie zvýšené nároky pri tvorbe archivačných balíkov, ktorá zahŕňa verifikáciu, obohacovanie a často aj konverziu a agregáciu údajov do prijateľnej formy. Osobitnou kapitolou LTP procesov je manipulácia a logistika narábania s údajmi. Zahŕňa problematiku pamäťových médií, prenosu údajov a ich organizácie, kontroly a spôsobu uloženia ako aj pracovných postupov spracovania. Práve tu sú neoceniteľné skúsenosti z praxe. Univerzitná knižnica v Bratislave prijala na konci roku 2011 výzvu Operačného programu Informatizácia spoločnosti a v rokoch 2012 – 2014 realizovala národný projekt Centrálny dátový archív (CDA) na dlhodobé uchovávanie kultúrneho obsahu. Analytická príprava, technologická realizácia a implementácia proprietárneho LTP systému vyústila už koncom roku 2012 do vkladu prvého archívneho balíka, dnes, na sklonku roku 2017 má za sebou CDA 3 roky reálnej, náročnej, ale aj úspešnej prevádzky. Obdobné zámery a úspechy zaznamenávame aj v susedných krajinách, v Českej republike, Maďarsku či Poľsku. Cieľom organizátorov konferencie CDA´2017 je prispieť v medzinárodnom kontexte k úrovni poznania v danej oblasti formou prezentácií a diskusií a výmeny praktických a teoretických poznatkov a názorov. Pozornosť, ktorú touto formou venujeme témam dlhodobej ochrany „digitálnych“ znalostí je zároveň príspevkom k napĺňaniu ambície Univerzitnej knižnice v Bratislave v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti a pokračovaním systematickej a dlhodobej spolupráce zainteresovaných expertov a inštitúcií. Druhý ročník medzinárodnej konferencie CDA 2017: Výmena skúseností z prevádzky a budovania LTP archívov sa uskutočnila dňa 9. 11. 2017 v Univerzitnej knižnici v Bratislave.Príspevky sú v zborníku zoradené v poradí podľa programu konferencie. Konferencia s medzinárodnou účasťou sa konala pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2017. Cieľom týždňa vedy a techniky na Slovensku je zlepšiť vnímanie vedy a techniky v povedomí celej spoločnosti, popularizovať a prezentovať ich, informovať verejnosť o poznatkoch vedy a techniky a o nutnosti podporovať vedu a techniku, ktoré sú základom hospodárskeho a spoločenského pokroku a pomáhajú riešiť globálne problémy a výzvy. Sme radi, že Univerzitná knižnica v Bratislave pri tejto príležitosti prispela významnou mierou – zorganizovaním medzinárodnej konferencie za účasti významných expertov k téme dlhodobého uchovávania digitálneho obsahu, ktorá sa stala stabilnou platformou na výmenu skúseností v tejto oblasti pre pamäťové inštitúcie nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách.
- ItemCDA 2018 : Trvalá udržateľnosť a perspektívy ďalšieho rozvoja LTP archívov(CDA, 2018-11-08) Centralny datovy archivDlhodobé uchovávanie rozsiahlych digitálnych zbierok informačných prameňov pribudlo v ostatných rokoch do štandardného portfólia kompetencií pamäťových inštitú- cií. Knižnice sa úspešne vyrovnávajú s revolučnými zmenami v informačných procesoch a technológiách, preberajú nové zodpovednosti a ponúkajú riešenia aktuálnych výziev. Univerzitná knižnica v Bratislave v rokoch 2012 – 2014 realizovala v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti národný projekt Centrálny dátový archív (CDA) zameraný na dlhodobé uchovávanie kultúrneho obsahu. Štyri roky úspešnej prevádzky boli popri praktických skúsenostiach príležitosťou na hlbší prienik do problematiky digitálnej archivácie vrátane formulácie konkrétnych problémov a tém na riešenie. Tomu zodpovedalo aj zameranie našich vedeckých konferencií. Té- mou 1. ročníka medzinárodnej konferencie CDA 2016 (UKB, Bratislava, 10. 11. 2016) boli Formátové výzvy LTP. 2. ročník medzinárodnej konferencie CDA 2017 (UKB, Bratislava, 9. 11. 2017) bola zameraná na Výmenu skúseností z prevádzky a budovania LTP archívov. V roku 2019 vyvrcholí päťročný cyklus prevádzky a prvá fáza udr- žateľnosti projektu CDA. Požiadavka na trvalé zabezpečenie prevádzky a dlhodobo udržateľného rozvoja CDA vyplýva zo samotnej povahy projektu a hodnoty chránené- ho obsahu a stáva sa naliehavou témou strategického plánovania. Aj preto sa program konferencie CDA 2018 upriamil na trvalú udržateľnosť a perspektívy rozvoja LTP archívov a poskytol priestor na prezentácie stavu a zámerov v danej oblasti vo všetkých krajinách V4 – v Čechách, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Našim cieľom bolo prispieť k úrovni poznania v danej oblasti formou vybraných nosných príspevkov a tiež prostredníctvom diskusií a výmeny praktických aj teoretických poznatkov a názorov v medzinárodnom kontexte. Pozornosť, ktorú touto formou venujeme témam dlhodobej ochrany „digitálnych“ znalostí je systematickým príspevkom k napĺňaniu ambície Univerzitnej knižnice v Bratislave, najstaršej vedeckej kniž- nice na Slovensku, v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti. Dnes možno konštatovať, že aj vďaka konferencii sa na pôde Univerzitnej knižnice v Bratislave založili dobré základy budúcej systematickej a dlhodobej spolupráce zainteresovaných expertov a inštitúcií. Tretí ročník medzinárodnej konferencie CDA 2018: Trvalá udržateľnosť a perspektívy rozvoja LTP archívov sa uskutočnila dňa 8. 11. 2017 v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Príspevky sú v zborníku zoradené v poradí podľa programu konferencie. Konferencia s medzinárodnou účasťou sa už tradične konala v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2018, ktorého zámerom je zlepšiť vnímanie vedy a techniky v povedomí celej spoločnosti, popularizovať a prezentovať ich, informovať verejnosť o poznatkoch vedy a techniky a o nutnosti podporovať vedu a techniku, ktoré sú základom hospodárskeho a spoločenského pokroku a prispievajú k riešeniu globálnych problémov a výziev. Je pre nás cťou, že Univerzitná knižnica v Bratislave mohla vý- znamnou mierou prispieť k úspešnému priebehu Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2018 prostredníctvom pracovného stretnutia významných expertov z oblasti dlhodobého uchovávania digitálneho obsahu v podobe medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa za uplynulé tri roky už stala neodmysliteľnou platformou na výmenu skúseností v tejto oblasti.
- ItemSprievodca svetom vedeckého publikovania(Vydavateľstvo otvorenej vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava, 2019) Dobbersteinova, Jitka; Hudecova, Simona; Stozicka, ZuzanaV rukách držíte učebný text kurzu „Publikačný poradca“. Kurz organizuje Centrum vedeckotechnických informácií Slovenskej republiky a je určený predovšetkým knihovníkom a informačným špecialistom v univerzitných, akademických a vedeckých knižniciach. Časti o vedeckej komunikácii však môžu byť zaujímavé aj pre študentov a mladých vedeckých pracovníkov. Sprievodca svetom vedeckého publikovania v trinástich kapitolách približuje najvýznamnejšie aspekty vedeckej komunikácie. Prvá kapitola prevedie čitateľa základnými pojmami, pristaví sa pri vybraných míľnikoch histórie vedeckého publikovania, ktoré viedli k dnešnému stavu a predstaví základné trendy vývoja. Nasledujúce kapitoly sa zaoberajú procesom publikovania výsledkov výskumu vo vedeckých časopisoch – od samotného písania článku (kapitola 2), cez výber časopisu (kapitola 3), recenzné konanie (kapitola 4), právne a etické aspekty (kapitola 5) až po otvorené publikovanie (kapitola 6). Činnosti súvisiace s písaním a publikovaním sú doménou vedeckých pracovníkov, no knihovníci ich musia poznať, ak chcú byť rovnocennými partnermi v diskusii o problémoch prostredia vedeckého publikovania, ktoré každá profesijná skupina vidí z iného uhla pohľadu, ale obe v ňom musia pôsobiť a nájsť spoločnú reč. Kapitola 7 sa venuje téme hodnotenia vedy a výskumu, najmä bibliometrii, no neobchádza ani nové alternatívne metriky. Ďalšie kapitoly predkladajú možnosti a výzvy, ktoré sa otvárajú v súvislosti s prechodom vedeckej komunikácie do elektronického prostredia – archivácia, manažment výskumných dát a repozitáre (kapitola 8.), viditeľnosť výskumu (kapitola 9.), elektronické informačné zdroje a vyhľadávanie v nich (kapitoly 10. a 11.), správa elektronických informačných zdrojov (kapitola 12.), nové úlohy knižníc a kompetencie knihovníkov vo svetle digitálnych technológií (kapitola 13.). Naším cieľom je poskytnúť knihovníkom základnú orientáciu v premenlivej krajine vedeckého publikovania a pripraviť ich na úlohu poradcov, ktorí budú študentov a vedeckých pracovníkov sprevádzať džungľou elektronických informačných zdrojov, pomôžu im manažovať a archivovať výskumné dáta, dobre si vybrať z neustále sa rozrastajúcej ponuky vedeckých časopisov, prekonať nástrahy recenzného konania a ľahšie dostať výsledky výskumu na svetlo sveta. Čo z toho vedci nevedia? Každý niečo iné – no máloktorý vedec môže o sebe prehlásiť, že ho už v publikačnom priemysle nič neprekvapí. Sú takí, ktorí svetom vedeckej komunikácie plávajú hladko a efektívne, iní narážajú na rôzne úskalia, alebo sa pri rozhodovaní cítia neisto. Každé vedecké pracovisko má špecifickú informačnú kultúru, vyvinulo si vlastné metódy narábania s informáciami, opakuje a učí nových zamestnancov zvyky, ktoré v minulosti priniesli dobré výsledky, či aspoň uspokojivé výsledky. Bohužiaľ sa môžu tradovať aj málo účinné, frustrujúce praktiky – jednoducho preto, že pod tlakom administratívnych povinností nemá informačne preťažený vedecký pracovník energiu ani čas sledovať trendy v oblasti publikovania, či pátrať po novinkách, ktoré by mu mohli uľahčiť život.12 Neefektívne používanie informačných technológií (napríklad ručné vypisovanie citácií namiesto použitia citačného manažéra) nemusí byť badateľné, „len“ oberá výskumníka o čas, ktorý by mohol venovať tvorivej činnosti. Omyl pri výbere časopisu alebo nepraktický spôsob archivácie dát však môžu mať horšie následky. Informační pracovníci akademických a univerzitných knižníc by mohli ťažiť z výhod nezávislého pohľadu a zároveň možnosti širokého rozhľadu, kumulovať pozitívne skúsenosti z rôznych vedeckých pracovísk (prípadne varovať pred rizikami, aby mladí výskumníci nemuseli opakovať chyby, z ktorých sa už niekto iný poučil) a stať sa šíriteľmi dobrej praxe. Snaha posilniť spoluprácu vedcov a knihovníkov však môže naraziť na predsudky. V akademickom prostredí na Slovensku sme sa stretli s názorom, že informačné služby podporujú lenivosť vedcov a študentov, robia za nich veci, ktoré by mali dokázať sami. Toto tvrdenie je však rovnako zavádzajúce ako to, že vedec nepotrebuje technického pracovníka, veď namiešať roztok, či pripraviť materiál na experiment musí zvládnuť sám. Iste by to dokázal a často to aj musí robiť, no prichádza o vzácny čas – urobí menej tej práce, ktorá je jeho hlavným poslaním. Naopak špecializovaný a praxou zocelený technický pracovník má potenciál rýchlejšie dosiahnuť lepší výsledok než vedec, pre ktorého je to len jedna z mnohých, občasne vykonávaných vedľajších činností. Pomocná ruka publikačného poradcu teda nemá pre vedeckého pracovníka znamenať výchovu k lenivosti, ale výchovu k spolupráci, ktorá povedie k efektívnejšiemu výskumu a lepšej perspektíve pre slovenskú vedu