Katedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva

Stálý URI pro tuto komunituhdl:1234/1

Procházet

Filtry

2016 - 20194

Nastavení

Předmět: search.filters.subject.digitálne repozitare

Search Results

Nyní se zobrazuje 1 - 4 z 4
  • Náhled není k dispozici
    Záznam
    Digitálny repozitár ako nástroj pri open access publikovaní
    (KMKD FHV Uniza, 2019-11-07) Formanek, Matúš
    Cieľom prednášky je predstaviť digitálny repozitár a jeho poslanie pri publikovaní výstupov prostredníctvom open access. Predložené skúsenosti vychádzajú z prevádzky registrovaného digitálneho repozitára Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva, pričom v prednáške spomenieme i okolnosti vzniku tohto systému, aktuálny stav, ako aj perspektívy jeho ďalšieho vývoja v blízkej budúcnosti.
  • Náhled
    Záznam
    Digitálny repozitár ako objekt
    (Ikaros, 2019-05) Formanek, Matúš
    Prvotný námet smerujúci ku vzniku predloženého článku sa opiera o nedávno riešený praktický problém, resp. úlohu, ktorá vyplynula z aktívnej prevádzky inštitucionálneho repozitára Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied na Žilinskej univerzite v Žiline (ďalej len KMKD). Výskumu digitálnych priestorov a digitálnych objektov sa aktívne venujeme na tomto pracovisku už dlhší čas. Teoretické i praktické jadro problematickej témy sme spracovali formou prípadovej štúdie, v ktorej sme vzniknutý problém analyzovali, pričom sme sa pokúsili i načrtnúť možné riešenie. Podstata štúdie spočíva primárne v návrhu efektívneho riešenia migrácie systému digitálneho repozitára ako celku. Predmetný digitálny repozitár sme plánovali z viacerých bezpečnostných dôvodov aktualizovať, čo vyústilo napokon do nutnosti migrácie jednotlivých jeho súčastí do úplne nového, modernejšieho prostredia. Svojou povahou tento systém napĺňal funkčné kritériá inštitucionálneho repozitára využívajúceho slobodný software DSpace vo verzii 6.2. V našom článku budeme nazerať na digitálny repozitár, založený na DSpace, ako na funkčný celistvý objekt. Jeho imanentnou súčasťou sú, okrem iného, i digitálne objekty. My sa pokúsime o abstraktnejší teoretický náčrt riešenia, v ktorom budeme repozitár vnímať ako jeden, no o to komplexnejší objekt s odpovedajúcimi vlastnosťami. Je všeobecne známe, že digitálny objekt môžeme, v prípade potreby, premiestniť z jedného elektronického priestoru do druhého. Pri dodržaní istých pravidiel a postupov nehrozí strata integrity samotného objektu ani jeho metadát. Praktická realizácia postupov však už nemusí byť triviálna záležitosť.
  • Náhled
    Záznam
    Digitálny repozitár ako terč kybernetického útoku
    (Ikaros, 2017) Formanek, Matúš; Zaborsky, Martin
    This paper points out selected general security issues of digital repositories and some known means of cyber attacks initiated against them within the global network. In the theoretical introduction, the authors rely on expert studies and articles drawn to the established topic. By means of the case study method in particular academic environment and their own experience gained in dealing with security incident in the digital library environment running the Invenio system, authors describe the important aspects of a critical migration of the system from one server to another. In this process, it is necessary to ensure the transfer of digital library objects and metadata related to them. At the end, the paper provides professional public incentives and motives for creating disaster recovery plan, in case their digital library does not have any yet.
  • Náhled
    Záznam
    Konkrétne prínosy inštitucionálneho repozitára vo vysokoškolskom akademickom prostredí
    (Ikaros, 2016) Formanek, Matúš
    In this paper we summarize the results of the qualitative analysis carried out in 2015 in collaboration with twelve researchers from the University of Zilina, Slovakia. The primary part of the discussed research was focused on acquiring of the opinions about the specific usecases of the upcoming digital library, respectively institutional repository by the method of semistructured interviews with these participants. The results of this qualitative exploring show that there is a wide range of valuable electronic materials in this environment. Next, we point out the fact that the digital repository can be used in improving of mutual information exchange process and the processes of communication between scientists. Other advantages are: creating and sharing explicit knowledge base, the searching of heterogeneous information e-resources as well as providing efficient access to them. These and other mentioned examples can produce significant enhancement of the work of scientists, as well as ongoing educational processes. Although the research paper draws insights only from a particular university environment, it can suggest a picture of the current situation in the wider academic sphere.