Beňušková Zuzanakolektív autorovMarcinová, Júlia2021-01-212021-01-212021-01978-80-89832-20-0https://repozitar.fhv.uniza.sk/handle/1234/242zborník z konferencieKatedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline v dňoch 23. a 24. októbra 2019 organizovala konferenciu s medzinárodnou účasťou pod názvom Kultúrne dedičstvo v 21. storočí. Pozvanie na odbornú garanciu konferencie prijala prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave. Primárnym zámerom konferencie bolo vytvoriť interdisciplinárny pohľad na činnosť rôznych profesií pracujúcich s kultúrnym dedičstvom ako spoločným menovateľom v kontexte s novými médiami. Pojem kultúrne dedičstvo je širokospektrálny. Kumuluje v sebe činnosť odborníkov histórie, etnológie, muzeológie, kulturológie, knižnično-informačnej vedy a iných vedných disciplín. Prepája kultúrne inštitúcie a rovnako aj viacero univerzít, ktoré svoje aktivity okrem pedagogickej činnosti smerujú aj na výskum či rozvoj kultúrnych špecifík na odbornej a vedeckej úrovni. Rôznorodosť tém i rôznorodý prístup k problematike kultúrneho dedičstva bol, tak ako sme predpokladali, prínosom. Aj napriek tomu, že odborníci evidujú činnosť interdisciplinárnych aktivít aspoň v širšom ponímaní, o konkrétnych problémoch, s ktorými sa jednotliví odborníci stretávajú, nie sú bližšie oboznámení. Práve vďaka tomu vznikol priestor na perspektívnu kooperáciu, ktorá môže do budúcnosti zabezpečiť recipročnú pomoc na základe inovatívnych prístupov k téme ochrany, výskumu, zveľaďovania a prezentovania kultúrneho dedičstva. Konferencie sa zúčastnilo 29 prednášajúcich zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Rakúska a Rumunska, ktorí predstavili spoločne 26 prednášok s rôznym zameraním, predstavujúcich nielen vlastný pohľad, no najmä reálnu prax so spôsobmi prezentácie kultúrneho dedičstva a empirické skúsenosti. Z pohľadu profesijného zázemia môžeme hovoriť o troch skupinách odborníkov: najpočetnejšiu tvorili pedagogickí a vedeckí pracovníci pôsobiaci na pôde univerzít, druhú skupinu tvorili pracovníci pamäťových inštitúcií a tretiu pracovníci štátnych kultúrnych inštitúcií. Aj keď niektoré prednášky nie sú zaradené v tomto publikačnom výstupe, pokladáme za relevantné ich v skratke spomenúť v úvodnom sumári a predstaviť nielen témy, ale aj inštitucionálne zázemie prednášajúcich. Pedagógovia hostiteľskej katedry predstavili spôsoby prezentácie kultúrneho dedičstva prostredníctvom nových médií, vyspelých technológií a ich ukotvenie v rámci vyučovacieho procesu katedry. Veronika Murgašová, Adam Hnat a Vladimír Filip demonštrovali tento proces v intenciách výučby a možnostiach implementácie v pamäťových inštitúciách, pričom základným menovateľom sa stala technológia rozšírenej reality. Na tému nadviazal opäť Adam Hnat, Vladimír Filip a Matúš Formanek, ktorí v spoločnom príspevku reflektovali komparáciu moderného a tradičného spôsobu percepcie informácií, opierajúc sa o vybrané objekty spadajúce pod pojem kultúrne dedičstvo. Zámerom príspevku bolo predstaviť reálne výsledky výskumu s použitím virtuálnej reality. Alena Valjašková upriamila svoju pozornosť na pamäťové inštitúcie, pričom kládla dôraz na terminológiu reinvencie, ktorú prezentovala ako nevyhnutnú súčasť kultúrnych a ekonomických aspektov v týchto inštitúciách. Znalosti, ktoré nadobudla štúdiom a pedagogickou činnosťou na Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva, predniesla aj Katarína Kianicová. Zamerala sa na problematiku ochrany kultúrneho dedičstva, ktoré sa spája predovšetkým s knižnou kultúrou a ochranou fotografického materiálu prostredníctvom špecializovaných chemických a technologických postupov. Nové médiá sa ako alternatívny publikačný priestor literárnej tvorby v súčasnosti, v kontexte estetickej, filozofickej či umeleckej relevancie, môžu exponovať ako ambivalentný fenomén. Problematiku literárnej tvorby mladých slovenských tvorcov vo svojom príspevku analyzoval Marián Grupač. Projektovú činnosť katedry v nadväznosti na kultúrne dedičstvo predstavila Eva Augustínová a Matúš Formanek. Atraktívne formy prezentácie písomného kultúrneho dedičstva deklarovali prostredníctvom projektov VEGA a APVV, ktoré boli aktívnymi interdisciplinárnymi presahmi smerované k online výstupom prostredníctvom vytvorených databáz. Z radov pedagogických pracovníkov svoju tému prezentoval aj pedagóg a zároveň riaditeľ Krajského pamiatkového ústavu v Žiline, Miloš Dudáš. Téma historickéj, tzv. Starej fary v Žiline otvára aj po rokoch ďalšie otázky súvisiace s jej zánikom a medializáciou. Príspevky od univerzitných pedagógov z domácej katedry dopĺňali tri hosťujúce univerzity. Spoločným menovateľom príspevkov bol etnologický aspekt z troch uhlov pohľadu. Z prostredia dolnozemských Slovákov sa v Žiline po prvýkrát predstavila Adriana Jozefína Fúriková zastupujúca Univerzitu v Cluj Napoca v Rumunsku. Na konferencii účastníkom priblížila moderné spôsoby prezentácie kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Rumunsku. Slovenská technická univerzita v Bratislave mala svoje zastúpenie prostredníctvom Veroniky Kotradyovej, ktorá účastníkom konferencie predstavila projekt IDENTITA SK. Cieľom predstaveného projektu bol interdisciplinárny presah v rámci architektúry a dizajnérstva na spoločenské vedy zaoberajúce sa s tradičnou kultúrou, s akcentom na regionálne špecifiká. Vytvorenie databázy má pomôcť dizajnérom priblížiť vybrané prvky tradičnej kultúry a priniesť možnosti čerpania inšpirácií, čo robí projekt špecifickým a jedinečným. Etnologický aspekt v kontexte historického fotografického materiálu predniesol v rámci svojho príspevku Jozef Zentko z Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky KU v Ružomberku. Analýza fotografického materiálu a aktívna práca s ním sa v podmienkach primárneho vzdelávania ukázala ako fungujúci príklad dobrej praxe a práce s etnologickým materiálom u detského poslucháča. Martin Urban z Katedry hudobnej kultúry UMB v Banskej Bystrici sa vo svojom príspevku venoval problematike využívania tradičnej ľudovej kultúry v edukácii a folkloristickej praxi. Zároveň upozornil na potrebu medziodborovej kooperácie s akcentom na možnosti nových médií využiteľných v prostredí folklorizmu. Zastúpenie troch odborníkov mal Ústav evropské etnologie patriaci pod Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Adam Muras atraktívnou formou predstavil vplyv nových médií na medzikultúrne prelínanie obyčajových tradícií, ako synkretického prvku celej konferencie. Martin Sítek sa vo svojom príspevku zameral na nehmotné kultúrne dedičstvo v Českej republike, ktoré predstavil v kontexte intenzívnej starostlivosti súvisiacej s vytváraním, aktualizovaním a dokumentovaním zoznamov vytváraných UNESCO. Tému UNESCO sprostredkoval aj vedúci Ústavu evropské etnologie Daniel Drápala, ktorý inštitucionálnu starostlivosť o nemateriálne kultúrne dedičstvo predstavil z pohľadu sociálneho potenciálu. Príspevok staval etnológiu do významnej roviny v kontexte identifikácie a štúdia nehmotného kultúrneho dedičstva a definoval jej nezastupiteľné miesto vo vede. Pamäťové inštitúcie boli v rámci konferencie zastúpené prostredníctvom odborných pracovníkov z múzeí a štátnej knižnice. Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici zastupovala Ivana Poláková, ktorá sa vo svojom príspevku venovala Štátnemu ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine. Zároveň predstavila jej autorskú publikáciu, ktorá vznikla na základe výskumu finalizovaného v dizertačnej práci. Františka Marcinová z Ľubovnianskeho múzea – Hradu v Starej Ľubovni vo svojom príspevku predstavila aktivity týkajúce sa zachovávania tradičnej kultúry a možností jej propagácie, pričom porovnávala prístup múzea ako inštitúcie a Folklórneho súboru Vrchovina, ktorý pôsobí v Starej Ľubovni. Kultúrne dedičstvo Kysúc a opäť rôzne spôsoby modernej prezentácie kultúrneho dedičstva so zameraním na fortifikačné systémy na Kysuciach, ich výskum, rekonštrukciu a zároveň spôsoby využitia zrekonštruovaných priestorov v súčasnosti prezentoval na základe výsledkov z vlastnej praxe historik Kysuckého múzea v Čadci, Martin Turóci. Svojím príspevkom sa predstavil aj riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci, zároveň externý pedagóg Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva v Žiline, Miloš Jesenský. Účastníkom konferencie predstavil tému, ktorá v súčasných spoločenských vedách ešte nerezonuje ako intenzívne skúmaná, propagovaná, ktorej výsledky výskumu sa ešte neukazujú ako komplexné. Ide o tému industriálnej architektúry, ktorú analyzoval v kontexte jej zaradenia do priemyselného dedičstva. Formám moderného priblíženia historickéj témy v súčasnom múzeu sa venovali aj odborní pracovníci, historici Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove. Jakub Šnajder predstavil súčasné moderné technológie, ktoré múzeum reálne využíva pri svojej práci, pričom ako hlavnú tému predstavil projekt vzniku expozície Klenotnica rodiny Štefana Dobóa. Historička Ľudmila Šnajderová na tému nadviazala konkrétnym výskumom rodinnej hrobky Štefana Dobóa z Ruskej, kde boli opäť využité moderné technológie na hĺbkovú analýzu a výskum renesančných šperkov a textílií, ktoré boli v hrobke nájdené. V kategórii pamäťových inštitúcií boli zastúpené aj dve zahraničné múzeá. Kurátorka Jasna Gaburová zo Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave predstavila spoločný projekt s viedenským národným múzeom Volkskundemuseum Wien, ktoré zastupovala kurátorka Katharina Richter-Kovarik. V spoločnom príspevku predstavili možnosti vzájomnej medzištátnej múzejnej spolupráce, ktorá je podľa ich slov výnimočným a pozitívnym prínosom pre obe strany a rovnako aj verejnosť, ktorej týmto spôsobom zabezpečí pútavú edukačnú činnosť dvoch kultúrnych inštitúcií, národností. Českú republiku zastupoval riaditeľ Muzea J. A. Komenského v Uherskom Brodě, Miroslav Vaškových. Múzeum patrí k inštitúciám, ktoré veľmi aktívne využívajú technologické vymoženosti k atraktívnej prezentácii kultúrneho dedičstva s výrazným akcentom na tradičnú kultúru. Miroslav Vaškových sa v prednáške zameral na dva dlhodobé audiovizuálne projekty pod názvom Musaionfilm a Řemeslo jako vyšité. Významné zastúpenie mali na konferencii štátne kultúrne a vedecké inštitúcie. Prostredníctvom svojich odborníkov predstavili rozmanité spôsoby inovačných činností, výskumov, odbornej a vedeckej práce. Svoje zastúpenie mal aj Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, sídliaci v Bratislave. Riaditeľka Katarína Király v príspevku zdôrazňovala dôležitosť odovzdávania vedomostí o kultúrnom dedičstve v rámci činností múzeí. Uviedla príklady z praxe maďarských múzeí podložené reálnymi výstupmi a pozitívnymi spätnými väzbami od účastníkov vzdelávacích aktivít. Akcentovala predovšetkým tie aktivity, ktoré sú schopné realizovať aj slovenské múzeá a načrtla ďalšie možnosti medzištátnej spolupráce pamäťových inštitúcií. Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave zastupovali dvaja odborní pracovníci: Diana Némethová predstavila možnosti, ktoré ÚĽUV ponúka v rámci vydavateľskej činnosti zameranej na tradičné remeselné techniky a výskumy tradičného odievania. Tomáš Mikolaj predstavil možnosti podpory rozvoja kultúrneho dedičstva, ktoré demonštroval na príklade košikárstva ako tradičného remesla. Národné osvetové centrum v Bratislave malo svoje zastúpenie prostredníctvom Gregora Gardoša. Predstavil jedinečný projekt Slovakiana, ktorý využíva široké možnosti moderných technológií na digitalizáciu kultúrneho dedičstva. Virtuálny priestor využíva ako najkomplexnejšiu možnosť propagácie smerom ku verejnosti a podľa slov Gardoša sprístupňuje verejnosti informácie vo všeobecnosti nedostupné alebo nepoznané. Tematicky na prednášku nadviazal aj Vladimír Kyseľ, ktorý predstavil tradičnú kultúru rovnako v kontexte digitálneho informačného priestoru. Prezentoval projekt, na ktorom dlhodobo veľmi aktívne a úspešne pracuje Slovenský ľudový umelecký kolektív, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru v Bratislave. Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave rovnako zohráva významnú úlohu pri ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho zápisov do zoznamov UNESCO. Aktuálne problémy, výsledky spolupráce viacerých inštitúcií a nadnárodných projektov, miesto etnológov pri aktivitách UNESCO prezentovala Ľubica Voľanská, ako prvá členka Hodnotiaceho orgánu Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO z radov odborníkov zo Slovenska. Záverečné diskusie poukázali na reálne vzrastajúcu potrebu interdisciplinárnej interakcie, na jednej strane prihliadajúcej na odbornú a vedeckú úroveň a na druhej strane zahŕňajúcu medzinárodné možnosti spolupráce. Z výsledkov diskusie bolo zrejmé, že výrazná podpora a možnosti spolupráce sa črtajú s inštitúciami a jednotlivcami, ktorí pracujú v prostredí dolnozemských Slovákov. Dôraz v diskusii sa kládol predovšetkým na možnosti recipročných aktivít odborných a pamäťových inštitúcií s univerzitami, ktoré majú vo svojom pedagogickom portfóliu širší záber aktivít, ale aj možností ich rozvoja. Možnosti spolupráce sa ukázali ako naozaj nevyčerpateľné. Aktivity, vzájomná pomoc, kooperácia na projektoch prostredníctvom jednotlivcov aj odborných tímov sa ukazuje do budúcnosti nielen prospešná, ale najmä nevyhnutná. Technologický pokrok, ale aj nároky diváka – prijímateľa kultúry sa neustále zvyšujú. Tým paralelne narastajú aj nároky na spôsob, akým sa kultúra verejnosti prezentuje. Situácia je na jednej strane explicitne vymedzená technickými vymoženosťami, prostredníctvom ktorých sa práca uľahčuje a rozširujú sa možnosti aktivít, no na druhej strane technológia zároveň ponúka možnosti komparácie spôsobu prezentácie kultúrneho dedičstva s inými štátmi, národnosťami, čo v tomto zmysle vie (nie vždy v pozitívnom svetle) komentovať predovšetkým verejnosť. V závere diskusie bola vyjadrená predikcia situácie v pozitívnom svetle a ostáva veriť, že načrtnuté možnosti spolupráce jednotlivých inštitúcií sa podarí komplexne zrealizovať. Snáď k novým námetom na spoluprácu dopomôže aj tento zborník.skAttribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 Internationalhttp://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/4.0/kultúrne dedičstvoprezentáciaOther